Keby smrť mala byť len absenciou, keby mala byť len absenciou ako taká absencia by bola súčasne aj prítomnosťou aj životom? Existuje, v ktorom tom danom procese vo vedomí života, ktorého je celkovo zrodenie základom vôbec niečo? Rozhovor na štyroch medzi štyrmi očami. Chcel som povedať, že ti vysím na očiach na štyroch, ktoré sú tvoje stopy po mojom živote, ktorý je dlhý, v procese krátkom skracovania sa do minulosi, do budúcnosti, do prítomnosti však nikto nevie. Celý je tvoj horizont, v tom, že to nie je poézia, ale jazykový ideál. Jazykový ideál, ktorý je skrze nedostatky údajne ten pre, ktorých oči ho vidíme. Vedieť isto pre Nietzschého nie je ´vidieť´. Vidieť na očiach a vedieť na očiach sú dve rozdielne veci, ktoré sú vo veciach sveta myšlienkami. S myšlienkou na očiach, v ktorej sa mení v ústach, v dlaniach, v cestách, v nohách, v rukách, v tvárach, ktoré sú v zrkadle zábudlivosti sebezáchovy svetlom na začiatku sveta, ktorý je ´inde´. Singularita, ktorá je absenciou samotnou, v samotnom svete seba samého, ktorého v chode nevidieť, ktorého v neprítomnosti vôle vzniká jej temné pozadie? Asi som nepochopil k čomu speje to všetko
Celá debata | RSS tejto debaty