..
Kým kráčam tým chodníkom
Svojím životom vysiac na vlásku
Vôkol som všade, ale tu nie som.
V tomto piesku pohyblivom.
Bežne sa mi dejú veci kladivom.
Chradnem stárnem ako vždy po svojom.
Neviem nikdy nikde vystáť seba ani začať
S pohybom niekde, len sa počať, ktorým chcem
Dotykom tu zísť na myseľ
Nemyslieť viac ako nič čo pečať počatia pečatí
Čas sa kráti, ale rezonancia sa do kože vôjde.
Do kože, s ktorej ide vyskočiť, ktorú si v tele nájde.
Jeden okamih, v ktorom ho prejde, že sa myslímyseľ
Celá debata | RSS tejto debaty