národný satanista

ináč Ľuboš ty asi nevieš o nejakej práci redaktora, alebo novinára, alebo s tým súvisiacej nejakej činnosti s pridanom hodnotou peňazí? V česku napríklad za kým sa obrátiť?

vôbec nemôžem uspieť v hľadaní práce som pohorel na 100 percent, a mám s toho hodne mindrák. Aj keď som v česku bol 3 roky a neviem či by som tam fyzicky šiel robiť, ale keby bola práca cez net nejakého redaktora a podobne. neviem ide mi to už pekne na mozog toto strádanie životom a hlavne jeho zmyslom. Nič by nebolo ešte na tom všetkom len to, že ma už prestáva baviť vôbec exitovať takto ďalej. Večne sám pred sebou zo sebou a čakajúc na vykúpenie, ktorým je jedine smrť sa mi zdá, lebo nič iné v čom by som mohol vidieť vykúpenie okrem smrti nevidím,.a doslova sa cítim ako blázon, v spoločnosti, ktorá každého akceptuje len mňa nie.  Je neuveriteľné, že za 35 rokov života ma ešte neakceptovala žiadna dá sa povedať ´mainstrímová firma´, alebo človek, alebo vôbec aj človek, že som jednoducho nikdy nikde nezapadol…preto sa cítim že tu ani nepatrím na tento svet ze som tu úplne nazbyt, že som tu zbytočne.

..každý deň mám tu toho menej na práci, menej na mysli, menej na sebe, na svojej koži, na ktorej som asi nikdy dosť nezažil aby som dokázal,že vôbec niečo;aby som dokázal vôbec niekomu, že som vôbec niečo, že by ma akceptoval. Snáď s výnimkou teba, ktorý ma akceptuje, ale môj horizont šancí a nádeje sa tým uzatvára,lebo v tomto svete na môj život ako keby som nenachádzal odpoveď, na moje bytie.

Celý tento život je únik, celý môj život je únik, ale ja neviem pred čím. …únik teda pred svetom, pred spoločnosťou, ,.pred sebou, pred tým tichom, v ktorom neviem existovať zo slovami v hlave, s ktorými neviem existovať. Stále len unikám, ale preto, že spoločnosť, doba a ´ľudia´ hlavne si to žiadajú aby ma

 hnali pred sebou ako *zver´,. teda neviem ako popísať tento život.. neviem ako byť,v ktorom momente. Vlastne neviem ako by som bol, alebo nebol,lebo už nad tým vŠetkým len krútim hlavou.

,

..ten útek zo života môže byť smrťou, alebo môže byť životom, v ktorom sa ocitá človek, ale utekať do smrti zo života, alebo zo života do smrti, alebo zo smrti do života, alebo alebo… je neviem, lebo sa neviem asi nejak s tým životom vôbec stotožniť; zmieriť hlavne sa neviem s tým,že sa nedá s tým životom nič spraviť, že musím chátrať a že musím byť dovtedy len kým neschátram celkom , aby som v sebe zabil život pokiaľ vôbec nejaký vo mne je. Musím v sebe zabíjať život, lebo nemám čas na nič iné, lebo život nie je nič iné ako koniec môj, ako čas, ktorého sa mi zrejme nedostáva. Ako keby pre mňa neexistoval žiadny čas.

Nemám žiadnu objektívnu existenciu. Alebo esenciu, ktorá by predchádzala. Esencia času predchádza existencii, ktorá je stratená…

,lebo existencia je niečo nad čím  môžem hĺbať? Je existencia hlboká? Hlboká stratená existencia času, ktorej esencia predchádza.

Ak je existencia stratená tak určite nie vo mne, lebo vo mne neexistuje nič. Ani život lebo nie som žena ani snáď smrť. Zo seba neviem umrieť, a zo seba sa neviem narodiť. Do truhly sa narodiť,. ktorou je život. Hneď potom zomrieť ako sa jeden narodil skôr čo skôr. ´ zomrieť´po živote´, alebo tak niečo,.ale to nejde; ´človek po živote nezomiera zomiera život. ´ Túžiť po živote znamená utekať. Lebo buď človek žije, alebo túži, lebo buď človek život žije, alebo po nejakom túži…