Že ono myslenie nevie ´stotožniť´ s ničím. Nemá preto, ale myslenie totožnosť? Človek nemyslí pre radosť, alebo myslí zo srandy? Myslí od bolesti? Alebo z ničoty? Čo je najtvrdšie na tejto zemi? Úplné nič: smrť je tvrdá, alebo ´krutá realita´ napríklad, ale je smrť krutá? A je to vôbec realita? A dokáže sa človek od tejto krutej reality odtrhnúť? Hnúť pyskom. Kde je ten pud-lík zakopaný? Realita, ktorá je tou od ktorej neodtrhneš ´oči´? Oči odtrhnuté od reality? Od krutej reality smrti? Máš pre smrť vášeň? Alebo si na smrť fixovaný? V očiach máš smrť, v ušiach, s celým telom, ktoré myslí teda som? Myslím teda som na omyle? Ciele, ktoré si kladiem, ktoré si vykladám zle, ale pri sile? Miesto biele na mape mojej totožnosti, ktoré vyradzujem je miestom kde ´existujem´ na mieste kondemnácie, ktoré je biele? Je to miesto mojej duše? Biele miesto mojej duše na mieste, ktoré je miesto mňa na mieste bielej duše ´čisté´? Symbolizuje biele miesto miesto čistoty? Tak ako spaľovňa mŕtvych, po ktorých ostane biely popol.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty