Jestli se někdo nesměje, tak je to Cioran. Ponurej chlápek. Člověk se ve skutečnosti ničeho nebojí víc, než býti JINÝM.
Iným ako čo, alebo kto? Camus to tvrdí obdobne, keď tvrdí, že človek chce byť čím koľvek než nie sám sebou a je ´iný´ preto už vylúčený? Vlastne Camus hovorí, že po psychologickej stránke človek ani vôbec nechce byť len tým čím je a chce to prekonať. Odkiaľ nadčlovek? Amor fati a nadčlovek nejde dokopy a Camus argumentuje proti amor fati nakoľko človek je jediným tvorom, ktorý chce byť niečo/niekto viac než je. Nadčlovek preto nemôže byť koncept pritakania životu. Pritakanie životu vychádza s toho, že som kým som a preto na seba beriem tento osud: láska k osudu je nechcieť nič ináč ako to mám čo je pre Nietzschého zároveň circulus vitiosus deus teda circulus vitiosus deus amor fati: popálené dieťa, alebo umelec, a ten šťastlivec, ktorý je dieťaťom osudu, alebo poznania. Spoznania sa v osude, ktorého je človek strojcom. Nadčlovek je prekonaním lásky k osudu, circulus vitiosus deus, a tiež ostatných ´pritakaní´ najnespútanejšieho človeka. Ktorý okom ázijským a nadázijským zhliadol a vhliadol do chodu sveta, do jeho skrytého mechanizmu, v ktorom videl, že ktorá bije, ktorá svet bije: sveta mimo dobro a zlo, ktorý je zvnútra svojím určením a označením ako vôľa k moci ale nie popreniu ako to chcel Shopenhaver, ale pritakaniu. Pritakaniu teda Amor Fati, alebo circulus vitiosus deus, s ktorého v každom okamihu každá moc vyvodzuje svoju či jeho poslednú konsekvenciu do konca zmyslového, ktoré nechápe ako klam, ale ako svet o stupni reality na úrovni afektu. Tento afekt ako vieme môže byť ako afektom prevahy a tak aj afektom, ktorý na túto úroveň dvíha zrak. Vidí skrze oči zmyslov, ktoré domýšľaš dokonca.
Celá debata | RSS tejto debaty