Jako by vaše činnost byla silnější než vy.
To je Pravda pokiaľ k mysleniu ako k činnosti myslím ešte ´mysliteľa´. Teda teoreticky niečo navyše, keď si teda toho ´mysliteľa´ odmyslím čo mi ostane z myslenia?Stoporené mužské a ženské jazyky gniavim vo svojej nechutnosti vedomia, že existujem, že ko-existuje moje telo s mojím vedomím, ktoré si ho drží vzdialené od vonkajšieho sveta na jazyku stoporenom, ktorý balansujem, ktorý je mojou neutralitou karmy mi zapovedaný ako ten zmysel života, ktorého už sa skutočne hnusím aj dotýkať.
Moja činnosť? Totalita je činnosť, ktorá sa zbavuje mňa, lebo nie ja sa zbavujem konaním teda myslením v konečnom dôsledku keď si môžem veriť aspoň natoľko, že myslím, ale totalita myslenia, jeho úplná celosť, ktorá nevynechá ani jeden okamih, ktorej moc je všade, ktorej moc je všade na rade tak táto totalita, v ktorej je myslenie zrovnateľné z bytím je uzavrená v konaní, do ktorého sa myslím teda tam som, v tom, že myslím, ale samotná tá forma, ktorá je celá v pohybe nie je v žiadnom zmysle stotožnená s tým myslením, lebo to myslenie by túto totalitu formy pohybu muselo predom obnášať, predom zakúšať ako na seba vzatú ako sebe vlastnú, ako systém vstupu a výstupu aspoň do toho svedomia, keď už do ničoho iného, v čom by som sa vedel orientovať.
Celá debata | RSS tejto debaty