Jiří
dakujem
za Vašu poklonu, a vysoko si cením Váš názor
…povídaní to aj tak je trochu, ale s vhľadmi do reality, alebo ako to poviem.
..poézia v próze, alebo próza vo filozofii,čo bolo v čom skôr..hľadanie
schodnej cesty, ktorá sa hľadá len ťažko.
Cítim sa dobre v próze, lebo tá je ako otvorená kniha sama.
..pomáha mi to rozvádzať myšlienky, a vôbec byť nohami na zemi oboma, kým filozofia
je pre mňa ako ten ´strojca šťastia´ a je som ten, ktorý vo filozofii je ako doma.
Avšak považujem filozofiu sa svoju druhú vlasť nie len preto, že som v nej ako doma
až doma, ale že sa v myšlienkach vždy do filozofie norím ako do hlbokého tranzu
asi ako do hlbokého spánku,v ktorom mám vedomie len na okrasu.
Je taký názor, že život je ´estetický fenomén´, že fenomenalita života spočíva, v tej
estetičnosti, v tom krásne, že ako príroda, ktorá ´pudí k plodeniu´ je preto krásna,
že je za tým tá snaha o rozmnožovanie, že je za tým ten pud-sebazáchovy.
V tom pude sebazáchovy sa mi vidí, že je aj ona myšlienka tej fenomenality života, ktorá
je daná krásou, ktorá má pudiť k rozmnožovaniu ako k sebazáchove.
..život ako fenomén krásy má ten rozmer, že je fenomenálnym ako pud sebazáchovy
ale to už by nedávalo zmysel. Za pudom sebazáchovy človek nenachádza fenomenálny zmysel.
Preto ani pud sebazáchovy nemôže byť jediným zmyslom života, avšak keď je
život fenoménom estetickým v prvom rade je aj fenoménom krásna.
To je pre filozofiu existencializmu otázne, že či človek chce žiť pre krásu,
alebo pre niečo viac, pre nejaký vyšší zmysel, ktorým je povedzme moc,
alebo súcno, alebo čo…
Mne sa tá otázka filozofie a prózy, v nej kryje s tým, že čo sa pokladá za hodnotu, že
čo sa pokladá za najvyššiu hodnotu. Filozofia pre mňa má tú hodnotu, že v nej nachádzam
zadosťučinenie, že v nej nachádzam ´systém´, kdežto v próze ten systém nemám.
Tak by som to asi vyjadril keď Vám mám odpovedať, že pokiaľ sa jedná o rozdiel
alebo ´licenciu´ v próze si myslím nemám až taký systém a riadim sa asi jazykom, ktorý
ma tam kde chcem ísť buď pustí, alebo nepustí ako fyzika, a teda môj filozofický jazyk
je trochu iný ako je je môj jazyk prózy.
A vlastne keby Ste mi vedel v tom povedať, že ako sa mám naučiť tomu jazyku prózy viac,
ktorý ma tiež priťahuje by som bol rád veľmi, lebo v tom jazyku ešte nie som tak celkom
doma ako som v jazyku filozofie skôr, lebo ten je mi vlastnejší ..ako keby som
sa bol v tom jazyku ako takom systéme svojho druhu už zorientoval dosť nato
aby som vedel vyjadriť sa presne a pádne k všetkým problémom,
ktoré sa mi vo filozofii otvárajú, ktoré sú problémami skutočnosti, v
ktorej vždy ide o všetko a hlavne o život.
Ja to beriem tak, že zatiaľ čo v realite teda skutočnosti filozofický jazyk
funguje ako nástroj pre odkrývanie ´reality´, tak v próze to môže
byť aj tak, že človek tým jazykom tú realitu tvorí.
Tie hranice medzi tými jazykmi mi sú potom takou stopou, po ktorej ja idem.
Tie jazyky, ktoré sú jeden umelecko-estetický čo je jazyk prózy
a druhý skôr ´existencialisticko-fenomenálny´ čo sa isto môže
prelínať.
Vo filozofii sa, ale cítim ako dedič fenomenológie tiež
ešte skôr ako existencializmu, ale jeho vplyvy som nasal.
Ovšem nepoužívam jazyk exaktnej fenomenológie, aby som z vecí
dostal ich podstatu, alebo esenciu, ale tiež hľadám ich
existenciálny rozmer.
V tom vidím meniace sa prínosy jednotlivých záležitostí filozofických;
fenomenológia je o esencii
a existencializmus je o existencii>
a moje jazyky toho a toho štýlu sa striedajú ako keby som písal
´nejaký filozofický román´, v ktorom sa na pozadí života a smrti odohráva
´prítomnosť´, ktorá je jednotlivým bodom vždy v jazyku prózy, alebo románu
, ktorý je štýlovým jazykom, s ktorého môžem definovať kategóriu románu
nad jeho rámec, ako nad rámec tej formy, ale žánrovo je to písanie románu
si myslím otázkou štýlu, ktorý je myslím vecou toho jazyka tej prózy.
Ale povedzme, že niekto by napísal román aj filozofickým jazykom,
žeby sa mu podarilo napísať román jazykom filozofie, alebo v jazyku filozofie
tak by to nemohlo byť iba v jazyku filozofie, v ktorom by román napísal, lebo
takto by bol román čisto ´filozofickým traktátom´, keď je niečo
také možné, že taký jazyk čistý, čistý jazyk filozofického
traktátu by niekto posunul na úroveň románu, v ktorom by
ten jazyk zase okrášlil ako prozaický tými fenomenálnymi
nejakými vstupmi, zo sveta fiktívneho, s ktorého by sa jeden premietal
do filozofie.
z mojej strany zatiaľ toľko
plus mám dve posledné správy
ps 1 hľadám prácu , som bez práce
ps. 2 akékoľvek hodnotenia ďalšie rady, názory, a podobne, a tiež kontakty hľadám
no a na záver ďakujem za knihu ešte raz Vás srdečne zdravím a dúfam, že ešte si na
mňa spomeniete…
krs
Celá debata | RSS tejto debaty