Pretože neodporovať je tou najvyššou métou, v ktorej sa človek ocitá neschopný klásť odpor aj sebe samému. Ja sám sebe, ale odporujem rád a doslova sa vyžívam v týraní samého seba, lebo sa rád týram, lebo sa nechcem vidieť, poznať, vedieť o sebe viac, lebo chcem byť nakoniec len koncom, ktorého začiatok chytám. Náhod sa bojíš? To je smiešne ako asimilovať náhody, ktoré sú vyložené prkotiny ako keď niekto hrá na budúcnosť, ale v prítomnosti si z depresie viaže uzly nutnosti na krk. Povedal by som, že k vedomiu seba sa v sebe on nemýli. Že pokiaľ ide o vedomie seba sa nemýli, lebo nemá sa v čom keď je v tom vedomí. Nato si, ale príde skôr či neskôr, alebo zoči-voči, ktorými sa díva skrze seba von tam kde by chceli, ale sú tu aj tak medzi nami celkom odídení.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty