Môže… Von koncom pádom v čas? :.. to je zlo-žité, že či jazyk môže byť časom, ale myslím si, že ako rozdiel medzi tým ako som a ako myslím ten čas, že v tom bude. Neviem ako dlho ide čas, do ktorého sa jazyk povedzme môže rozširovať. Myslím, že pre jazyk je nutné aby za niečo stál, že máš jazyk ako ten priestor, ktorý tvorí. Prečo je jazyk ohraničený […]

NIETZsCHÉ POVIE ´Boh JE MŔTVY´. ..ale boj pokračuje ..o život, ktorý ide ďalej, ktorého zmysel ide ďalej ako smrť. Života zmysel ide až za hrob, lebo všetci hľadajú ten zmysel až tam, ale je to asi len klam. Možno nie ´očný´ a možno nie ušný, ale s obsahom, ktorého forma je kruhom opísaná dovedna, v každom jednotlivom zamyslení sa nad […]

Most metafyziky, ktorá pomohla stvoriť obraz k ideálu boha- človeka sa tým pádom ničí.

Určite ako chceš subjekt teda ´seba´ povedzme vôľový subjekt dostať zo sveta, ktorý je ho zbytkom, ktorého zbytkom je ten subjekt? Subjekt nie je objektívny pretože sa objektívne nenachádza mimo to čo pozoruje. Subjekt neexistuje ako nezaujatý pozorovateľ. Ale existuje možnosť zo sveta dostať subjekt ako objekt, ktorý by bol intendovaný, ktorý by bol ´chcený´? Môžem […]

Vštiepené hodnoty sú tiež relatívne, lebo každá hodnota je relatívna, lebo každá hodnota je relatívnym pojmom. Relatívny je aj život ako stav, v ktorom sa na teba nedostáva, lebo každý stav je relatívny pokiaľ je stavom dokonalosti, ale pokiaľ je stavom dokonalosti, v ktorej je živlom človeka ´pojem´, ktorý je jazykom tak je stavom určitým aj jazyk. Nedá sa asi tomu […]

Tomu čomu prikladáš nejakú hodnotu sa na cene nedostáva, a každá hodnota je mierou v akej si relatívny. Že je pojem relatívny je isté ako pojem niečoho do čoho je nič nikoho. Keď poviem, že do toho je ťa nič tak do toho ťa je nič a nepoviem, že do toho ťa je niečo. Do niečoho napríklad je mňa nič, ale je moje ja nič? Do všetkého do čoho mňa je nič nie je […]

Samotný smiech, ktorý mi koluje v duši, ktorá ako sa sluší mi mení vedomie, ktorého sluchu sa mi, ale nedostáva a preto sa obávam, že keď nato dôjde, že smrť ma neprejde tak ako ma prešiel život nebadane, tak ako ma prešiel život hneď po ráne, alebo po noci, hneď po nirváne.

Si tak na tom zle, že pohľadom skončíš, že pohľadom vskočíš, v medziach života a smrti na oboch brehoch, v ktorých splývaš zo životom pod povrchom samotným obráteným do stropu, v stĺp očí, ktoré horia

Si myslí, že asi som celkom potratil vedomie, ktoré ma aj tak nič nestálo večného dlžníka ´spoločnosti, rodičov, bratov, sestier´..celého ľudstva, ktoré imituje v zrkadle formy, ktorá sama je takouto pohyblivou formou povrchu, aký sa vidí, ale ktorého videnie sa rozpadá medzi životom a smrťou, ktorého videnie ide z dobou, aby tou dobou, s ktorou ide forma pohybu […]

Zviera si hľadá svoju polovičku. Hľadá ju v začiatkoch, ale hľadá ju aj v koncoch. Tak ako si slovo, ktorého má pol hľadá druhú polovičku. Nevie, že či tá druhá polovička bude slovom samo sebou slovom, ktorým sa domyslí dokonca, v ktorom sa ´uzmyslí´ na význame, v akom sa realita stiera, v akom sa realita, ktorá je afektívna stiera. Vedieť sa tak odtrhnúť od […]