Prečo nie ko-esenciu? Myslenie nie je esenciou života ´tela´ vo večnosť, ktoré sa ponáhľa zhola neexistujúceho pútnika, ktorý berie za horu svojho mena celý objem kruhu, v akom sa domýšľa za myšlienky za mýšľa, v akom tom momente existovať na mieste, ale čas ho berie, lebo trvať na ňom nie je lebo trvať je na náhode, lebo náhoda, ktorá je samotnou výzvou sa tým časom k nemu vracia, lebo ju chcel vo večnom návrate vylúčiť, ale do úderov zvonu padajú údery kladiva klincom po hlavách, v akých sa usadili samotné mory. Mor ho čas môj rodu môjho času večnosti karmy aká je len pozadím –svedomím čo neostane byť o jednom človeku, ktorého ťažko skúša dobrým ako tým koncom, s akým sa vidí byť za jedinú existenciu, čo nevidieť vidieť v rozpoltení o spojení náznaku do styku s vonkajším svetom, aký ešte len príde do toho kde nikde tu nikde načo sa oplatí len uzrieť sa o sebe na mieste tam, ktoré je je tu a sem a mieste o zem, v ktorej sme.
Celá debata | RSS tejto debaty