Nie je poznaním absolútnym. Do protikladu dávaš ´potenciálne´ a ´absolútne´. Kým možnosť je potenciálna tak nemožnosť je absolútna. História je z núdze nutného zla cnosť kým taká ako je je za každú okolnosť. Ona sa neopakuje história, ale prítomnosť sa ´deje´. Ako to ináč popísať? Čioran tvrdí, že diať sa nič nedeje, ale to by nevysvetľovalo, že nič nie je aj je. Keby nič sa mohlo nediať. Mohlo by sa nič aj nediať? Bol by to koniec všetkého, alebo je to jazykový háčik? Nič sa nedeje v tom, že to čo je sa ´deje´ ako také nič, ktoré musí byť v tom, že nie je nič. Ja som napríklad, v tom, že nie som nič čo sa deje. Keď to obrátim tak v tom, že nič čo sa deje nie som je to, že som v tom, ale aj, že v tom, že sa nič nedeje nie som ako som v okamihu toho čo sa nedeje, že som tam dvakrát ako na mieste tak aj v okamihu. Kde som tu som je v tom okamihu kde by som bol keby sa nedialo nič čo deje sa keď sa nič nedeje.
Celá debata | RSS tejto debaty