mladá dáma stojí ako gramatika
jedného neurotika
v automate formálnych povinností železnej vôle karmy
času, alebo jeho posunu do trmy-vrmy
sekundy ako slova celého svetom vonkajším lesom rúk
u mrku si sedí
do svitu si vidí seba v zrkadle očividnej neprítomnosti reflektovanej
pomocou sebavedomia živého ako obráz
-ok-ej
tu nie je načo čakať tu už prešiel
celý čas zimy čo trvala po celé desaťročia
teda kanón zemepisu v klíne chorobopisu
, ktorý písal celý životom tela celého automatu
toho dáta, kedy sa mladá dáma vybrala
pečatiť osudy svojou kundou a svojím lícom, ktoré nastavuje
ako druhú tvár zmŕtvychvstávajúceho
zvukom čo odsledoval ako prichádza tak aby ho videl odchádzať
aj keď sa obzerá tak je to málo
aj keď sa obzerá za mladou dámou je to málo
je to málo lebo ona ho nepozná na sebe
a ona chce len takých, ktorých pozná na sebe
keď skučí vietor
v sile, ktorá je mu údelom osudom, osudu karmy chlebom
jej motor , ktorý je jeho prirodzenie
stačí naštartovať
a bude eskalovať nevedomie v duchu čo do krve
prechádza
krv čo do ducha prechádza
keď miesto činu je smiechom čo mení enteogén
celého kozmu do ktorého sa vkladá ako báseň jedným slovom
posledným
Celá debata | RSS tejto debaty