národný satanista

smiešne aká je ľudská hlúposť vynaliezavá

a načo všetko ešte neprišla

nato aby dokázala aká je hlúpa aká hlúpa vraj nie je

od toho

aké predpoklady, v koncoch, ktorých základy sa zosunuli

na vedomie čo nestálo za tú ideu

ako absolútne nič za všetkým za ktorým ´treba hľadať´

podobne koreňu všetkého zla, ktorý treba obhrýzať

a v izbe, v ktorej páli listy

chodiť košatým sadom ružových hodín

aké drieme a v duši jej prechádza čas

lebo ani s toho si nič nerobí ani s toho nemá čo presne chcela

lebo sama nevedela presne čo by len nechcela od svojho tela

elementov, ktoré sa hrajú z jej myšlienkami, v poradí akého opis

znázorňuje formou klínopisu

v jej hypnotickom rozvedení vedomia do všetkých kóanov

o sadistickom dedovi s kopca, s ktorým ide to deto

na lámaní srdca to pritom nemení nič čoby chcel

v ružových okuliaroch svojho ducha vidieť ako nato

podľa možných vykalkulovaných svitov mesiaca

moment neprekvapenia sa

dostavil ako vrah

vrah, ktorého smiech

ho prezrádza

a semeno dobré od kosti ho privedie k rozumu

sebou samým, ktorým nevládne na karmu

všetkého posledne čo zabudol prv

obojpohlavnej duše akú otykoval

svojím ty a ten čo zvolal na seba elementy skutočnosti

za pohľad do prázdna, v ktorom sa do DNA mení zem

čím takým ako vyššia autorita a stereotyp fundamentu ako experimentu

na entu, v ktorou s tou počíta

nie na entu, lebo v tej sa prepočíta

ale isto mu to niečo povie viac menej

viac menej ako chce, ako myslí ako vie