..ale len si poslúž
svoj imperatív si nechaj aj
čas svoj si nechaj
určite sa niekomu zíde
určite bude on na rade
v duši čo na tele
poznať o svojej ilúzii, ktorá sa niekde ukáže
ako pravda, ktorá nikde nemá svoje východisko
situácia, ktorá je ako detské ihrisko
v momente,v akom sa s tebou obtočí had
nad tebou svitne, že v kradne sa do kosti
celý moment skúšky správnosti
kedy sa vrátiš k bodu prvého na nule…
i usmeješ sa preto, že si aj minule..
bol na tom horšie v jeden čas
že si bol na tom kde nebol si včas
až sa hnuli s vôľou aj komplexy
čo držali ťa v šachu
až sa preto, že mierou si bol celý ty človek
toho všetkého čo nie je menom, v ktorom sa ocitá
po zvierati
na polovicu do tmy, do polovice zo svetla
v čakaní
na začiatok konca od odmietla
do tlamy, ktorej súrny chtíč je márny
ako srsť proti popolu a popol proti srsti
proti prúdu proti všetkému čo reprezentuje
čo komplikuje komp-likuje
a preto, že vôľa sa delí medzi čas priestor,tvar, hmotu, a všetko iné div, že nie
spoločné všetkému
čo mŕtve je
živé ako živé mŕtve je..
Celá debata | RSS tejto debaty