národný satanista

Idea prichádza kedy chce ona a nie keď ja chce.

Neprichádza na zavolanie. Ale zvyčajne keď už je neskoro. Pritom keď už je neskoro je to len okamih. Tak ako smrť aj idea nemá dlhé trvanie. Aj keby sa zdalo, že idea nemá konca tak nemá dlhé trvanie. Bytie je nopak ako stvorené, ale nie je stvorené. Je len ako. Je plagiátom ako povedal Čioran. Ale čoho keď je strojom? Ako čoho je plagiátom, čo môže kopírovať stroj? Keď sa ´bytie´ človek chce pripodobňovať stroju, ktorý je fungujúci, ktorý na seba berie stvorenie ako obraz, na ktorý je? Deus ex machina na obraz tej machiny? Bol snáď človek alebo Boh stvorený iba ako na obraz stroja? A keď iba ako tak ako bol stvorený ten Boh na ako?

Bytie nemôže byť plagiátom úplne pokiaľ úplne neplagiarizuje seba, alebo nekopíruje seba. Kópiou kópie, ktorá žije, v tom, že vie, že je. Ale je to len domienka. Spoločná fata morgána všetkého živého, ktoré sa do lona živého dostalo, ktoré tam padlo. Na oko sa dívať do budúcnosti, v ktorej sa ´idea´ zhnotňuje. Idea je norma hovoríš? Ale nie norma hmoty. Možno norma nejakého jazyka, alebo nejakého ´myslenia´. Ale prečo nie ´jednotka´? Vieš, že taký pojem je jednotkou myslenia nie?

Všetko čo prežil nato aby bol, len nato aby zabudol, že vie, že nič neviem. O tom sa presvedčil preto, že do tej miery, v ktorej sa dostal sa muselo mu zdať i byť nemožné, v karme totiž neexistuje rozdielu medzi na sebe, v sebe, a pre seba, v ktorej sa človeka bytie ´deje´. Karma samotná je o ´dianí´  skôr ako o ´bytí´. To je budhizmus, ale ako nedomyslené učenie. Karma samotná je ´dejom´, ale nie je ´bytím´, nie je tým čo o sebe stojí ako realita pevne. Karma je suverenita ´diania´, ale ´dianie´ je nemožnosťou, lebo diať sa rovná sebevražde. Abnormalita. U Čiorana je myslieť abnormalita. Teda byť. Ale to je rozdiel. Na rozdiel od toho, že nie som som. Moja realita je tak blízko, že ju pomaly hmatateľne cítim pod prstami, že ju cítim kolovať mi v žilách, ale napriek tomu, že viem, že som si nič neuvedomujem. Myslieť znamená nevychádzať s normálu, ale prečo chcem nevychádzať z normálu? Znamená to, že myslím v pojmoch, ktoré sú formou idei? Má idea formu pojmu? Je ten jednotkou myslenia v ideách? Nie v kvantách informácie, ale v ideách? Nietzsché povie, že je kvantom moci ´idei´, ale že tá ako taký pojem nevystupuje z jeho krajiny myšlienok, že nevystupuje z jeho krajnej myšlienkovej krajiny, v ktorej vedomí, alebo na vedomí, ktorej stúpa v očiach, v ktorých padá k zemi do normálu. On preto, že do normálu padá, s toho normálu vie cestu von ako z nebytia do bytia. Normál by bol potom nebytie, do ktorého padá?