Zdá sa, že moci vela nikomu neškodí, alebo, že moci nikdy nie je dosť. Čioran hovorí o melanchólii, že tej nič neškodí, že končí až krvou.

Všetkého vela škodí na to, že čo je moc je moc nemá vplyv.

V bežnej reči sa nestretávam, s tým, žeby som bežne hovoril. Bežne sa hovoriť nedá. Ale ja im nezávidím ich úspech, alebo tak, ale som sa ani na ich ´úspechu´ nechcel zviezť, a nech si ho nechajú aj zo svojou trápnou existenciou svetovou.

V minulosti sa vedomie a jeho myšlienky dali spočítať na prstoch jednej ruky. Dneska je kvantum informácií všadeprítomné, a nikto s informáciami nepočíta. Nikto na informácie nedá. Ani dopustiť a ani páru. To je tak ako keď o informáciách nikto nemá ani páru.

Ja nedávam na vedomie nič o ničom, lebo nevychádzam zo žiadneho presvedčenia, ale v pravde som sa nedal ani presvedčiť, a ani kúpiť. Nechcem prispievať na ´chod´ niečoho čo ma dočista ignoruje vo veľkej miere od začiatku. A napokon. Nemá ona s čím na mňa ísť, lebo o žiadny plagát ani aforizmy sa nejedná, ale o prístup k vyvíjaniu aktivity týmto smerom, ktorý celkom […]

Steny majú uši, a myšlienky cez tieto steny lezú mu hore krkom.

Nie som vnútorne, ale ani navonok vyrovnaný, s tým, že by sa mohlo diať ešte niečo ´viac´. Zato si to aj tak predstavujem, že existuje tvarová symbolika, ale aj symbolika celistvosti. Určite ten celok je von koncom celý. Za každý rad, ale sa stavia príčina. Neexistuje, ale preto kritika. Vieš, že ten koho nemôžeš kritizovať ten ti vládne. Si máš odpustiť kritiku? […]

U obrazu, ktorý borí by musela byť ešte sféra ako nádoba, a nádoba, v ktorej sa mu chce nechce pozostaváť. On teda pozostáva s častí. Je to síce smutné, že pozostáva s častí, ale celok ako taký sa nesmie prehliadať, aspoň nie v tom zmysle toho, ktorého okamihu vyššieho. Celok je potom logicky sumou častí, ale byť ešte nemusí. Celok môže byť ďaleko viac, alebo […]

Morálny ekvivalent života po smrti je v nevedomí ako nič, ktoré je dané dobou. Nič je dané dobou? Akou dobou? Dobou bytia na žive, v ktorom sa človek stačí –nestačí čudovať tomu ako ďaleko zašiel úpadok, v ktorom si hovejú. Spejú z hovien, v ktorých sú celí radi. Sú celí od hovna a sú tomu radi.

Tam kde končí všetka sranda je už tu.