svatý je údajně slavný a mocný
to je dobre vedieť–ja som to téma, ale nevytiahol-v poslednom faili čo si mi poslal je otázka ´pravdy svatej´-ty si ju nadhodil-len som sa vyjadril, že pravda bude tiež čistá, že svatý je čistý-a teraz si dodal ešte slávny a mocný. To je slovo, ktoré má v sebe všetko dobré. Etymologicky a tiež politicky korektné slovo-vůle k moci a voluntarizmu.
Slovo vôle k moci, ktorá sa berie do , ktoré berie za svoje. Voluntarizmus je vitalizmus-vôľa k moci je slovom slovom. Vôľa k moci slovom. Slovom vládne. Vôľou vládne, lebo slovo ovláda bezvadne. Čo vôľa k moci je ´prostriedok´. Vôľa prostriedkom k moci, a moc aká viazne vo vôli. Čo viazne v čom vôľa v moci, alebo moc vo vôli?
Voľný akt. Moc sa aktivizovať-vôľou sa mobilizovať-
zaoberať sa o sebe nezmyselným zmyslom ´slov´.
Dialogicky
vypátrat
To by sme mohli iste,že či tie korene tam vedú je otázne. Ako cez jazyk si myslel, že dialogicky–dialóg analóg-nekrológ. Skúmanie skúmaného, ktorý jestvuje. Nie som pozorovateľ, ktorý pozoruje seba som skúmateľ, ktorý skúma seba-nemám rád tú ´pozorovaciu distanc´. Medzi tým kto si a tým koho skúmaš už nejestvuje rozdiel. Žiadna odpoveď na žiadnu myšlienku, ktorá na seba nenechala dlho čakať-posledný záznam-etika. Suma-sumárum-evidencia-rozum-všetko čo poznáš si na vedomí, ktorým myslíš, že si, alebo nebudeš to ty.
Zneistel keď povedal, že vie, ale vôľa predsa nevie. V tom sa s Nietzschého názorom rozchádzam že x h x c x scéna je z cesta iného-vieš vôľa nechce k pravde-to Nietzsché povedal-povedal, že vôľa k moci-ale moc fakt je len takou ´výhybkou´ je len uhýbaním sa ´problému´ , že človek vlastne nemá moc, ktorá by chcela k niečomu, niekam, k niekomu, za niečím, za posledným prvým a prvým posledným ´slovom´. Tak nevysloviteľné ako sú len slová. Slová, ktoré nie sú ešte myšlienkami-tak ako slová, ktoré sa nechali počuť, v myšlienkach ako ozveny, ktoré za záclony vypustil neznámi dych. Všetko je tu z dvoch dôvodov, s ktorých sa nevidí, že vidí sa, že vie-s takým výrazom na spadnutie, ale už s toho dôvodu, že čas plynie je vôľa k moci nevôľou k ničomu inému ,alebo je tá snáď vôľou k času, s ktorého si nerobí nič? Vôľou k času, ktorý plynie na vedomie, s ktorého myslím, že budem ´živý´? Myslím snáď na vedomie, ktoré skratuje? Imituje moje pohyby jej hlava sa rije mi v riť, žeby čierne-na bielom-alebo biele na čiernom som videl, že sú moje myšlienky čierne na bielom.
Myšlienky čierne na b ielom koni bežia, a môj zmysel života beží-s celej vôle k moci času beží, s ktorej medzí sa ukladá-medz-prvoradá-rodina-záclona-mena-autarkia,alebo duch podľa HEHEgla-ale toho nezhĺtla, lebo sa vzdala svojej formy pre smrť-križovatku, ktorá tak veľa znamená, ale tak málo je medzi otvorenými stranami štyrmi sveta o nej počuť-ako keď knihy s ich stranami v tom vetre do ktorého ich píše sú mostom-k budúcnosti na ktorej nezáleží ani tak ako na tom, že udáva tón-riadok za riadkom-smiechom skrze slzy-pomedzi silné slová mechanických dotykov-sa povie, že odíde s časom, že prejde-metamorfóza- metafyzika-rétorika-b alanality–balansujúc fúrie na špićkách jazykov čo zo slov vypúšťa Keď pod dotykmi tela sa vnáram za nechty zachádza zima, keď čas tejto zimy tvorí každý môj rok, deň, mesiac, keď tvorí celé desaťročia môjho života-môžem zodpovedne povedať, že zimu tu mám celý život-že v celku tohoto života mi vždy bola zima, že zima nepozná konca, že rada na mne je zimu biť ako bandu s tebou, zo sebou, že zima mi bije každú hodinu, že každú hodinu je mi zimou stále zimnejšie, že každý môj životný zmysel je v zime, že je to všetko tou zimlou, tou cestou, ale tou to nepôjde ďalej, že život je cesta, za ktorú sa berie
ACH vedomia, prach.
Osem dní, a osem životom plus jeden.
Tak stojím ani myšlienka ani slovo. Tak stojím ani slovo, ani v myšlienkach už sa ma nedotkne. Stojím a počujem ako mi do jedného ucha vrieka jeden človek a do ucha druhého človek druhý-som medzi ľuďmi-sú dvaja a s každého ide do môjho ucha vreskot, krik, a ja len počúvam-, ale neviem už čo chcem počuť ešte–som vo veľmi divnom svete-nikoho tu nepoznám ako seba-ale moje ja neexistuje-nič nepoznám tak ako seba, ale to ´ja´ neexistuje-to ja, ktoré tak poznám-preto sa povedať by dalo, že všetko poznám lepšie ako to čo neexistuje, ale pravda je, že len to čo neexistuje poznám najlepšie-tak ako byť je fenoménom -nebyť je sebou dané veci sebou-samej-n e-xistovať-pozadie-vôle je temné-chce vidieť-temné pozadie-vôle, ktorú pridáva-v tomto svete,v celku, do ktorého padol na DNO-jéej-ho-DNOsť-ty-existenciaaál- padal-padal-padal-jeho rám-výklad-sudba-chodba-vôľa, ktorá bije -a-čas, ktorý ho vie-ho vie čas, v celku nedáva-čas, ktorý ho-viesť má-viesť má skrze terminus-terminús-entheogén-iluminované zásvetie-predmet-karmický-cyklus-notorický-epistemológia-taktika-dotýka sa skrze všetko -celé pozadie vôle je temné- stojí v závislosti na zemi, ktorá je tak ľahká, že stratila gravitáciu-stratila gravitačné pole, že padá dole-hore DNOM–hrana-vedomia zvoní-po nej sa prechádza-súdruh-v patologickom-závese-sa vôľa vyvliekla zo svojej kože-už-nič než smrť je metabolickým rádiusom-všetko po tvári-súri-kontúry-múry holé niekto pozdravil do stratena-do stratena-karma-karmická hrana zvoní-bije o dušu bije, že bije, že sa nezabije, že vydávi ho breh druhý, že vdávi do ho smrť- tvoja domovina,-vo výhľade v základe- forma-prechod-kyvadlo-kyvládlo-medlo-mydlo-upadlo-pod nohy, sa chodí po sklenených stopách plných ostrých bodných hrotov. Krky ťažia svoju vôľu zla a dobra, svoju nevôľu byť-nebiť-nebyť-biť.
Ach život chce sa ti vracať?
Ach vôľa vôľa , ktorá ma berieš, že ťažšia si ako táto zem, v ktorej ležím pochovaný, ktorá mi je ľahká, ach vôľa, ktorá , že si ktorá že to biješ? Ach zem, ktorá, že si, ktorá, že biješ, ktorá, že počuješ, že vrátiš sa ako ktorá, ktorá myšlienka, ach moja myšlienka, ktorá , že sa necháš počuť, ktorá, že mi vidíš, ktorá, že myslíš, že vieš, že podstatou telo s dušou spojuješ, že u toho zostaneš, že zostaneš do toho u smrti, že zo smrti do smrti ďalšej všetko prežiješ, že po smrti pred smrťou sa zabiješ, že si zvykneš-nezvykneš-že tak sa dokážeš-oslobodiť-od slov, ktoré ti majú privodiť skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu-skázu- skázu-tak ma urob som tu som tvoj-vezmi si čo chceš ja ti nič nedarujem-tak ma urob-v to, že si chcem veriť-ale to, že verím nedokazuje, že si-sa-sám-tak poď ma urob silnejším-lebo čo ma neurobí silnejším ma zabije, tak poď-skrze pravdu môjho ortieľu- skrze Index tejto bolesti-chceš moju bolesť brat môj? Je tvoja je tvoja-sme si v bolesti za jedno, za druhé, ale jedno je všetko a tak sme za všetko-až na srandu za každú. Hnaní z nenávisti, s nenávisťou (S)poznania na perách. Prečo poznanie pôsobí bolesť, prečo nenávisť pôsobí bolesť, prečo krv v dare života pôsobí bolesť, prečo všetko čo žije pôsobí bolesť, že bolesť jej pôsobiť je lepšie ako nechať byť-tejto existencii pôsobiť bolesť-prvé ako posledne- zmysly vedú k bolesti, bolesť vedie k zmyslom-zmysly. Ak potom ich nechá byť, viesť svojím osudom, svoje zmysly, k rozumu doviesť.
K rozumu doviesť svoje zmysly kým ten je vecou o sebe inde, kým ten je inde, ako život o sebe vecou posledný-posledný minulý a prvý s prítomných-želám si chcieť, ale chcenie nie želanie-meno-lalaladenie- určitá frekvencia-sekvencia-selanka-zvieracia kazajka-kategórie- fúrie-balansovanie fúrií a kategórií, a iných duševných zlomov-tela-v tomto byte sa zacinam citit ako v nemocnici-aj ked to ma este k psychiatrii daleko-si sadam na predok, a myslím, ze zena je rozpoltena s predu aj od zadu. Do tela si nevie dat odkial skor-citim sa ako uplne hovno, ktore aj v konecnom dosledku som.
Ten konecny dosledok je to poznanie, ze som to hovno. Rozdiel medzi hovnom a mnou je ten, ze hovno nie je mnou celkom a ja celkom hovnom. Nikdy ked sa tak vezme clovek ani byt sebou nemoze celkom. Cokolvek to bytie sebou znamena neznamena to, zeby nebolo mozne byt sebou este viac-´buď sám sebou´ je abstrakcia-sebou je každý-problém je ten, že človek nemôže byť sebou ´úplne´ lebo to už stratil svoju sebeckosť voči tomu čím sebou je-chcem tým povedať, že tam kde človek nemá nič voči čomu by bol sebou ani sebou mu byť ´uplne´ dané nie je. A tam kde má voči čomu by sebou bol tam už voči tomu sebou celkom byť nemôže lebo tým ´voči´ na sebe stráca-je to ako pozorovateľ-keď pozorujem seba tak tým, že pozorujem sa mením teda mením to ja-keby som pozoroval ´seba´ teda svoje ´ja´ ktoré by bolo úplné tak by som mu tým pozorovaním …
–
Celá debata | RSS tejto debaty