čas je jedno
jeho zorné pole
na duši
svinstvo
je ľudstvo
on svojím rypákom jeho potomstvo
on buratino so svojím vtákom jeho autorstvo
všetko čo žije z dávnoveku
umrieť hneď by som najra dšej chcel na fleku
ako táto priepasť medzi slo v a mi
taká priepasť akú ti prichystá každý jeho zmysel v maske
o akej sa ti nesnívalo pod mesačným mostom
krížom krážom na mori otvorených rán
sa pozrie do vnútra kde nevidí sa od prírody
lebo nevidí od prírody rozdiel od seba
čítal návody aby sa bol vyrovnal s ňou
poslednou akú pozná mladou puškou
do písmena a slova
aké v
o
sebe našiel
a v moci modiel aké mu vypadli
z úst
prechladol asi medziľudskými slovami.
a zapadá mu do seba všetko
čo
povedal čo myslel
mysliackypovedalčo chcel
mysliacky, ale po spiačky
masky, ktoré ho prehovorili
uzatvorili do párov očí
spárovaných ako boľavá existencia
aká predchádza ešte boľavejšej esencii
aj keď nepatrné dáva patrné
a siločiary Zeme tlejú
sú zrnité miesta na mapách kozmu biele
ako táto Zem
a tento DOM
duše v bielej
Celá debata | RSS tejto debaty