národný satanista

Čomu sa tak trochu čudujem je, že keď je jasné, že človek nemá slobodnú vôľu hneď sa s toho automaticky vyvodzuje tá najhoršia možná nezodpovednosť. Človek nemá slobodnú vôľu preto je jedno, že vraždí, že masakruje, že pije, že bije ženy a deti. Ja osobne si myslím ak možno presný opak. Fakt, že človek nemá slobodnú vôľu ako ´vec o sebe´ o ktorej by sa mohol rozhodnúť dáva konceptu slobodnej vôli, alebo teda neslobodnej vôli úplne rozhodujúci charakter. Táto vôľa rozhoduje o všetkom. A síce tak, že je podmienená. Je zavádzajúce si myslieť, že človeka bez slobody vôle tento fakt jej absencie sprosťuje zodpovednosti. Naopak človek môže mať iba neslobodnú vôľu v tom zmysle, že jeho vôľa je vždy podmienená. Teda neslobodná. Človek nikdy nevykoná nič čoby nebolo podmienené. V istom zmysle sa dá povedať, že slobodnú vôľu istí ľudia majú. Majú ju deti,blázni, alebo takí, ktorí o sebe nejakým spôsobom ´nevedia´. Slobodná vôľa znamená, že človek sa nemôže rozhodovať ináč ako slobodne. Naopak vôľa ´bežného človeka´ znamená, že sa musí rozhodovať vždy podmienene teda neslobodne. Ako napríklad tak, že ide do zamestnania, že robí deti, že si navarí. To všetko-všetky tieto činnosti sú podmienené praktickým účelom, alebo sú konané za oným účelom, ktorý v praxi znamená, že nič sa nedeje ´iba tak´. Kým vo svete detí, bláznov, alebo inak nepríčetných sa všetko akoby dialo ´iba tak´ teda ´mimochodom´ teda ´mimochodom vôle´. Vôľa sa deje ´mimovoľne´. Kdežto u človeka obyčajného je všetko myslené z hľadiska nejakého pozorovateľa. Nie je vôľa ako vôľa. Človek, ktorý sa ´deje´ z vlastnej vôle samotnej, ale sa ešte nenarodil. Preto by úplná sloboda vôle znamenala, že človek sa ´deje´ z vlastnej vôle. Z vlastného chcenia. Argumentovať tým, že sa ale nikto nerodí taký akým ´chcel byť´ je, ale smiešne. Z vlastného chcenia sa neudial tak, alebo tak. Chcenie ako také, ale zavezuje do takej miery, že sa o chcení dá hovoriť ako o úplne podmienenom. Úplne podmienenom čo z istého hľadiska znamená, že vylučuje náhodu. Ak teda neexistuje ´slobodná vôľa´ ako taká je tomu tak preto, že proste neexistuje ´náhoda´ ako taká. Nič sa nestane nikdy čo stať sa nemá, alebo by nemalo. Všetko a vždy sa deje len to čo sa diať z absolútnou nutnosťou musí. Samotná sloboda je absolútnou tyraniou. Definícia slobody je tyrania. Tyraniou myslím fakt, že nič iné ako to čo sa musí stať sa nestane, lebo by to nedovolila ´slobodná vôľa´. To znamená pochybovať o slobode vôle aj v spánku. Ako to tvrdí Nietzsché v Mimo dobro a zlo. Preto je samotná kategória vôle mimo ´dobro a zlo´. Dobro a zlo spadajú pod kategóriu vôle. Nemôžem sa nerozhodnúť pre zlo keď tak určí teda podmieni vôľa. Svet vôle je svetom označeným a určeným z vnútra svojho intelibilného charakteru ako jeden jediný svet vo svojej jednote ´mimo dobro a zlo´. Táto jednota sveta inteligibilného charakteru je jednotou celku, ktorý je ako takú podmienený tým čo sa mechanicky ´deje´. Mechanicky znamená ´deje sa tak´ že sa nemôže diať ináč. To znamená, že mechanika diania, ale je úplne podmienená a Nietzsché to vysvetľuje ako dianie z onej vôle, ktorá ho podmieňuje. Teda inými slovami aj predom zahrňuje. Vôľa pritom nedomýšľa svet ako cestu otvorený zmyslom. Zmysly, ktorým sme otvorili cestu my domýšľajú skrze vôľu seba, ale to sa deje už v protiklade. V protiklade, ktorý ale vidí len jazyk, lebo tento protiklad je externý. Z vnútra tento svet tvorí sebe vlastnú jednotu. Nie ešte na konci s dychom, ale logicky keď človek uvažuje sa zdá, že vôľa nie je fenomén, ktorý by zniesol nezaujatého pozorovateľa. Povedať, že neslobodná vôľa je jadna jediná je povedať, že keď niečo pozorujem to neovplyvňujem. Nietzsché tu nachádza svedkov, ktorí by isto boli onými pozorovateľmi nadšení. Svedkom vlastnej vôle, ktorá bije. Postavenie akého sa dopúšťam na poli ´sebavedomia´. Ovšem nikto nepripustí, ale že na poli sebavedomia človeku chýb a nejaká vôľa. Treba ale vychádzať z toho, že vôľa sa môže javiť ako nedostatok. Z vlastnej vôle sa človek nemôže postaviť s postele. Jeho vôľa je v nedostatku. Prečo si takzvaný teoretik slobodnej vôle nepoloží otázku ináč a nespýta sa seba-samého, že ako je možné, že celá veda nedokáže ani vysvetliť ako človek ´pohne rukou´? Ide tu o to, že vôľa nie je slobodná skutočne lebo je podmienená, ale že je slobodná vzhľadom k tomu čo podmieňuje. Pokiaľ ´vôľa ako taká´ slobodná nie je tak mne ako z vlastnej vôle jednajúcemu dáva slobodu absolútnu. To, že túto absolútnu slobodu, ale nedokážem prijať vlastne spôsobuje, že sa mi v konečnom dôsledku dostáva toho, že pociťujem svoju vôľu ako neslobodnú, lebo neslobodné na nej je práve to, že nemôže byť úplne slobodná pokiaľ má byť vôľou. Slobodou vôle sa tu myslí to, že niečo podmieňuje, že vôľa je len potiaľ vôľou pokiaľ niečo podmieňuje aby to dopadlo tak ako to z tejto vôle dopadnúť má. Vôľa, ktorá by nič nepodmieňovala, alebo ničím nepohybovala ako svojou extenziou by stratila zmysel slova ´vôľa´. ´Slobodná vôľa´ je v podstate oxymoron. Oxymoron v zmysle slobody ako takej. Práve preto, že ide o vôľu človeka nie je sloboda tým čo podmieňuje vôľa, ale vôľa tým čo ppodmieňuje slobodu. O čo je sloboda ´vôle´podmienenjšia o to je ´vôľa´ neslobodnejšia.