Godot nerobí zázraky na počkanie. V mene sebazáchovy sa ukáže, že nikto nedá na čas viac vedieť ako musí ako chce tak ako aj môže. Vôľa v hodine najhlbšieho utrpenia aké tiež nerobí zázraky na oko vonku, s ktorého je. Aby tak padol, alebo vypadol z neho by chcelo slovo dokonca sveta. Jedno druhé, alebo ako ktoré. Nie svet sa slovom nezačal a ani neskončí. Slovo je […]

V univerze v akom sa nachádzam pre mňa nie je miesto.

Vo vojne so svojím životom som Godot, ktorého nemá kto čakať.

Čo som v živote nepojebal ja sa pojebalo samo a zbytok je históriou. Ale vskutku môj život ani nemá históriu, ani nemá čas. Môj život je vo vojne. A ja som vo vojne.

Huba by mu chodila, huba by mu chodila sama by mu chodila ako mráz po chrbte by mu behala, behala, behala.

Iba nedosiahnuteľné je zato stojace aby ho kto túžobne chcel, iba dosiahnuteľné je také aké chce aby ho kto hľadal. Ten kto hľadá nedosiahnuteľné sa zcvokne, a ten kto túži po dosiahnuteľnom zdegraduje.

suma sumára dohára voľné myšlienky aké neovláda asociácie z tela čo vykliesnil z lesa horiaceho na dlani urazeného na život na smrť mama-sumára všetkého utrpenia dohára za okolností čo nevie nikomu strpieť v maske s tvárou nebytia hniezda koexistencie každého afektu aký kopíroval …do jedného s prevahou aký vzal s výzvou čo na perách vyvolala podozrenie […]

tototorzoo taký si akým chceš byť u toho nastaneš symbol všetkého negatívneho svojou podstatou od zeme neviditeľnou pretože svet najmenší je všade najrozhodujúcejší pretože taký svet je svetom v stave mimo dobra a zla svetom najmenším zo všetkých najmenších svetov akých menovateľom je koncentrované pojmovo subjekt v solipsistickej vízii Buddhu […]

Ak bolo napísané: „Kto má uši, nech počúva,” (Mt 11,15) tak si myslíme, že tiež platí: „Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ (Lk 19,40) Píšeme vám preto, lebo nám záleží na smerovaní tejto krajiny, a veríme že na tom záleží aj Vám. Dúfame, že sa dokážete ozvať dnes tým, čo to potrebovali včera, lebo zajtra už môže byť neskoro.

Dodnes katolícka cirkev oficiálne neodsúdila fašistický Slovenský štát, vrátane jeho prezidenta Jozefa Tisa. Naopak, historik a kňaz Milan Ďurica má stále v cirkvi zelenú. A tak ďalej rozpráva o Hitlerovi odkojenom na mlieku slovenskej dojky, čomu vraj môžeme vďačiť za to, aký dobrý vzťah mal Hitler k Slovákom a prezidentovi Tisovi. […]