Podľa Kanta je vec o sebe to, čo ako ne-ja umožňuje afekciu a v tomto zmysle je predpokladom všetkej skúsenosti. Afekciu definuje ako fyzikálno-empirické pôsobenie veci osebe (18), ktorého neempirickým účinkom je skúsenosť.
Neempirickým znamená ´nepodmieneným´. Toľko Nietzsché odmieta.
Účinok rozkazu je poslušnosť. Afekcia ako ´fyzikálno-empirické pôsobenie veci o sebe´ má byť nepodmienené?
V pomere k telu je vôľa jeho zvnútornením.
Vôľa
sa prejavuje (objektivuje sa) v podobe sveta, materiálnych predmetov.
Základný rozpor, ktorý vidím je ten, že ja môžem mať vôľu k telu/svojmu/ napríklad, ale ani skrze to, že mám k telu vôľu nemusí byť isté, že voči telu vôľa nie je niečím čo nie je z neho. Moja vôľa, ktorej moje telo môže byť objektívnym predmetom nemusí byť vlastne ani moja. Ak sa vôľa ´objektivovala´ v podobe sveta akým je moje telo, v podobe materiálneho predmetu tak takáto vôľa je z mojím vlastným telom v rozpore ak aj ho fakticky svojím prejavovaním ´stvorila´. Stvorila ako objekt svojho ´chcenia´. Ale v tom prípade som so svojím chcením nie bezprostredne spojený. To čo chcem proste nie je to čo chce mńa, lebo ja som od toho čo chcem tj čo chce mňa tu ´stvorený´ a preto to čo chcelo mňa nemôže byť to čo chcem ja; vôľa nie je to čco chcem ak je to vôľa, ktorá ma ´objektívne stvorila´. To čo chcem je prosto niečo čo chcem ja/neviem ako/ ale nie moja vôľa; nie som bezprostredne v kontakte so svojou vôľou, lebo vôľa mňa stvorila ako vec o sebe, ktorou je. Vznikol som z veci o sebe. Afekcia je u Nietzschého ´pudovou predformou života´.
; účinkom je skúsenosť. Skúsenosť ktorá sa nedá zo skúsenosti dokázať. Subjekt zo subjektu.
Celá debata | RSS tejto debaty