Ak tomu dobre rozumiem tak je voči indiferencii na ´mieste´ inosť. Ale aká ´nutnosť´ by k tomu záveru mala viesť neviem. Estetický fenomén je bočným produktom/projektom určitej nutnosti poznanej tj ´slobody´. Sloboda ako poznaná nutnosť, ale je oximoron si myslím, lebo to zneje tak, že čo je ´nutné´ je dôsledkom toho čo je slobodné.
Ako keby ´sloboda´ bola ´prv´ a z nej plynula pre človeka nejaká nutnosť s následkami.
Napríklad ´nutné zlo´ nejaké ´zlo dané nutnosťou´ či už povedzme nutnosťou sa rozhodovať ako to zneje, že nutné zlo je také, ktoré sa z hľadiska dvoch rozhodnutí zdá to menej zlé, ale zároveň to nutnejšie by bolo to zlo, ktoré je dané ´slobodou´.
Ak, ale je nutné tak odkiaľ na jeho nutnosť berieš slobodu?
Že príroda je estetický fenomén si nemyslím aj preto, lebo tu formulovaný ´nadbytok´ estetiky /´dokonca fenomenálny nadbytok estetický´/ sa mi zdá v reálnom svete nezmyslom. To, že Nietzsché skutočne poprel Darvina na tomto základe je si myslím povrchné. Nietzsché totiž v opaku k Darvinovi v prírode ono nutné zlo vidieť, alebo nevidí, alebo vidieť nechce. Z toho hľadiska, že v prírode sa mu zdá jednoznačne ´panuje a prevažuje´ nadbytok.
Myslím, že tam kde Nietzsché chápe prírodu ako estetický fenomén vychádza z ´poznania,´ že príroda je tak ´nešetrná´, že v podstate nemá čo stratiť, lebo ´boj o život´ sám je v takomto nadbytku ´estetického zrenia´ ´extra luxus´.
Nehovoriac o tom, že tento ´fenomenálny estetický nadbytok´ vlastne tvorí indiferenciu samotnú…
Celá debata | RSS tejto debaty