v zmysloch nejaví sa čas

bežať okolo idúcich do jamy

čo počúvajú

svoju pesničku ´odznova´

ani tá mátoha

jej ani noha

neprejde

nebadane nepadne

za obeť rozchodu

s ničivým stredobodom nepozornosti

čo unáša pokiaľ vládze

štatút občianstva ale všetko má svoje medze

vonkajšie a aj vnútorné

hory-doly-hodiny-smrti

všetko naučené pri zmysloch

jednako inako sa zosmiešňujúce

bezvládne myšlienky za tisíc vzdychov

chov čistejší ako najčiernejšia melanchólia

na Západe

aká sa chytá za chvost

svojho jazyka štýlu
adrenalínu

bez logu

nihilinu
ale on ti nepovie, že nemá viac než dosť

tvárí čo nebezpečne vedú so šatkami na boso

ulicami lesa staršieho ako ja

staršieho ako ty

v pragmatickej vede celej o abecede

jej morálka prírodopisu

nesie známky kvality značiek života aké vypaľuje

bez možnosti odvolania sa na dobrotu od kosti

oddelenej ako mäso

zo všetkých stoličiek poskladajú hrad na samote

v šere polhodinových výkrikov

čo nepustia z uzdy

nebudú rady ak im nezahne s fysis

ale nepovedia ani na ostro, že rám je na kolene

bojom z blízka

až padne s oponou

tma