primamana chronológia deontológie mánia pracovať furt je civilizačným ochorením vorkoholizmus je chorobou civilizácie z jej povolania , ktorým je deštrukcia planéty a všetkého živého s ňou

tvrdé pristátie aké bude klíma keď je štyri ročné doby denné zima menu na DNU k poslednému dňu pretvárky pod slnkom za mostom z bielych zubov hviezd a mocných šrubov s maticami pozaťahovaných v zruboch ako s matricami klonované egofrodity a kuriozity z večnej blízkosti večnosti akú nevie oddialiť ani za cenu toho, že chce s odstupom integrity výjsť zo […]

pováľané stĺpy matere v premiére školskej terapie šokovej uvádza priamo film z Hollyvudu na nudu aby tú obludu zahnal do kúta Zeme je rada na tebe až keď dostaneš cez nos až keď zostaneš cez noc do smrti samej každého z ďaleka najstrašnejšieho exemplára z pohára poloplného do poloprázdneho očistca od otca čo čaká odlepenie sa od dna do dna akého vypil zmar […]

pohyblivé telesné schránky zo strhujúceho eskejp rumu mejkap rozumu xnoybis voľným pádom na hubu dám si jednu a prána mi zvýši otáčky druhé husle čisté blaho v jednom tele hlboké ticho voľným vzostuom k Olympu, aby si našiel svoju nalpu čo bude ti dýchať na holý krk na holý krk cestou k NEVERESTU dáma s hradným pánom nad každým ránom vyplače sa […]

aj keď krv tečie prúdom skrze prsty pretečie časom nevezme svoj čin ako métu ale pôjde do kola bez hraníc kruh začiatkom konca každého dáta 13násta komnata ľudstva; zvieratá fáta nirvána jedna ontologická zebra plače a nehovorí na jeho nôtu

mentalita a normalita jedného prvého plánu B otázka čo nečaká na odpoveď Nemesis aká sa pozná keď vydá zo seba čo i slovka nad Zemou čo ho neunesie aby z nej nezostalo stáť ako soľný stĺp času nič na každom brehu takého kde ľudskú nohu ani nevideli ani nepočuli ani nepreskočili ako vo videu od Orbital špitál na spadnutie v Slovenskej res publike in medias čas […]

princezna na zotrovačnosť celková vďaka za vďačnosť svojho druhu rýdzeho vedomia seba čo do nevedomia poznáva kým nezaostáva za svojimi slovami slovami, ktoré nevidí, nepočuje, nezmôže sa na ne aby tak medzi smrteľníkmi otvoril dlane smiechu aký sa vydáva za neľudským osudom bez toho aby na oči vlastné im uvidel čo […]

aj keď sa hnev sa nesmie brať vážne ale ja hnev beriem vážne smrteľne mám ho v rodine, mám ho v krvi hnev je umenie je umením múzy čo pristrihol som jej trochu krídla ale dostal som zato na frak neuveriteľný tlak čo ma skoro zobral za slovo útroby bolesti sa mi otvorili ako moľa textúry prišli mi moje prsty ohmatať vlastné moje telo […]

recyklovaný zákon schválnosti v bezprostrednej blízkosti mučiteľa jeho kliešť a oheň imanie v lone nie a áno na moste pod vankúšom trpiteľa, ktorý sa nenarodil s knihou v rukách je to tvrdý život pod zub nevylám si ho na ňom vrub s dušou od svitu do optimizmu lesy obrátené do hola Za tmy vychádza slnko jedným dychom druhým dnu von na miesto činu bez […]

vedomie samoty stredobodom, ktorej je nevedomie bez seba automat na margo jazyka štruktúry kontúry aké opisuje navonok zdanie za hárok papiera vo víre prvok a v mene ako Zem srsť na stope Európy do kozmu v nekonečné duny nevedomých okamihov čo presypujú sa z nohy na nohu systému nežiadúci žiadúce zviera terra ink-og-nita rozbitá na márne kusy zvetralá bytosť […]