ja včera som sa narodil menom svojho otca a matky je už tomu tak dávno čo v ich oku padla hviezda na mňa ako voľba aby som dnes z ich ostatkov prišiel k sebe svojej duši, ktorú mi nikto neprial ale ktorú mi každý závidí

temné len logos chce čas čo nič nezmení na muške predzáprahu na Prahu čo vypustí z hrdla sentiment morálky hombálky pery sestry duše Zeme otvorené do sýta červenej sudby budúcnosti neprežitej v kolíske hudby budúcnosti

až výde slnko za domom z temna po rozume chodí kosa z východu na západ do nekonečna cez rozum prejde iba ako večná morálna dilema nie ohľadom bytia morálna dilema nie ohľadom nebytia všetkého živého do budúcna mŕtveho v podstate je mŕtvy len morálny boh ten mravný zákon v tebe ale blaho akého sa ti dostane v kabinete kuriozít na nete dobrovoľných […]

k svojim činom nepridám žiadnu extra hodnotu nehľadám svornosť a duchovný exces des čo napĺňa nahrážky myšlienok v slovách čo nevedú ma okľukou preč odtiaľ túžba byť nie je nad slnko iná vedomie sa rozdať pre koho ako posledná Zem čo pod nohami kráča za tieňom pravdy sedmospáča

po maly, ale smrtka si ťa nájde vie kde nevie, že prečo strácaš reč čo píše ti do kníh zabudnutia sa v nich ústach, očiach a cestách vekov nesleduješ len prízemie v chodbách zármutku rozum ti nie je daný na cenu sa nehľadí

vrchol bezprostrednosti jazyk vypustí slovo do vetra zo seba zo svojho posledného útočiska kde neskončí ani noc, ale ani láska točité schody mojej osvety ma vedú k domienke, že sloboda sa nedá brať ako cena života s akým ju kladie na jednu úroveň

bez života, ktorý nechal ležať ladom napokon samotný čas chce ´byť´ v prav de byť, ale prinajmenšom o samote čo nechce počuť, vidieť, poznať ako okovy na vlastné štyri pokiaľ ešte vydrží stáť za niečo na tomto svete v jeho každom prvom a poslednom momente ikona zdobnosti pre vrchol ľudstva je to jeho olymp ako jeho najhlbšia priepasť bez života, ktorý je […]

hýbať sa je ľudské nič sa neboj preto, že ťa dobehne smrť na mieste zabudnutia pomaly, ale iste na mieste zabudnutia kde smrť sa hne nehne vyskočí na kone menom afekty každý ma na očiach pudové klapky keď sa tak podeje vyskúša si masky krv ho zaleje ako studený pot nepôjde o život o nič iné vezme si za príklad čo už je aj tak dané možno pôjde o nápad […]

Ľudský svet je taký ako ten vták-jazyk, ktorý narástol človeku menom zvieracieho koncentráku. Kopíraku skutočnosti.

v zmysloch nejaví sa čas bežať okolo idúcich do jamy čo počúvajú svoju pesničku ´odznova´ ani tá mátoha jej ani noha neprejde nebadane nepadne za obeť rozchodu s ničivým stredobodom nepozornosti čo unáša pokiaľ vládze štatút občianstva ale všetko má svoje medze vonkajšie a aj vnútorné hory-doly-hodiny-smrti všetko naučené pri zmysloch jednako inako sa […]