všetko je klam akému neverím lom svetla v akom sa nevidím bezprízorie do akého môj život sa doniesol na vlastných nohách po akých som sa schodiskom osvety dostal až na horné poschodie moje neživotie na horné poschodie o barlách ´vzdelania´

pre koho je dôležité čo robíš načo sa hraješ a čo si? koho zaujíma vízia smrti po živote koho život po smrti? vonku je brána a tu dnu je ticho dážď steká dole po stole napije sa lístie, napije sa Zem večne po škole života, života, života predsa o nič nešlo

Sa napokon vládny človek vezme jeho ruka sa zdvihne ako slon čo vred má v láske v láske má rakovinu povedzme si čo chceme a myšlienka príde n á s d r a h o kedy sama chce nikto jej nepomôže nezmôže sa ani v okamihu na odpoveď ani v bezprostrednom tichu napokon sa ukloní do zadu urobí vzad čelom potom ohľadne smrti, ktorú prišiel sprostredkovať sa posunie za rakvou […]

nevedomie ujde bez predmetu predmet ho príde draho drahšie než mu slina na jazyk nesie teplo medziľudské naivka láska bez očí hľadá do súmraku vedomia nesie obnos peňazí zobrazí bič či nebič nakazí sa hrôzou od zátylku v lebku vôjde úd stroja za oponou Zeme horizont bytia […]

nikdy nebyť sebou na oko obtiaž vrah sedí v tichom kútiku oka druhého sám sebe je pánom domu ale nepozná sa v ňom nikdy nebyť byť skôr ako nikdy ako vždy sám sebe pánom karmy cykly sa opakujú všade sú uzly nutnosti zacyklené sú v zuboch šťastia sa blískajú celé vedomie je iného ani nemihne kútikom ani z kútiku sa nevyvlečie ako z kože lánom večnosti prejde cez […]

Bude bude nás stáť osud toto šialenstvo? osud s akým sa vezieme vezieme sa hore dole naše oči v dušiach stoja ako voda stojatá Zem je nad nás veselie je inde život s tela všade po tejto dekáde nenávisti závratnej skúsenosti rozvrátené osobnosti do plameňov vstupujú ich zástupy trópy sú trupy čo nesú ich v závese symbolika ega čo smeje sa smeje sa do prázdneho suda […]

ako kreslíš do poľa pôsobnosti nemohúcnosť moja súcnosť sama v sebe sa myseľ dochová ako smrť je vždy nová hviezda na dlani žerieš v prameni sila komplexu istôt rádia vedia o sebe, alebo nevedia padá na mňa pocit ako rúško tmy rúško tmy pod akým sa vidím zízať na opak v opačnom uhle v inom tele v inom smere len tak navonok v medziach fantázie v momente jej invázie […]

nepadne závoj úzkosť sa stelesní navonok odlesní zovňajšok príde ako hnev na kolenách v zrkadle spoločnosti jej odev z nej spadne ako jar ako zima ako jeseň na moje stopy čo dážď vezme za svoje

láska z loga jednou nohou sem a druhou nohou tam tancujem tanec doby sám medzi svojimi nohami sa prepletám, ale nikde sa v nikom nepoznám moja láska z loga je moja jóga

Keď poviem v opaku k tebe kto som čo som nikto nič mám po obede , ale smrť ma ešte len čaká hrozím sa, že narodím sa už sa zmráka na lepšie časy horšie na horšie časy skoršie ako keď vychádzam na Zem pred sebou sa ukazujem ukazujem sa bez dychu čo ma stravuje už mám po obede a dýcham len nevládne dávno som sa zamysel dávno je po mne nie aby taký život aby […]