nekvitne už nie
lásky čas je preč
smejem sa bezubej
mea culpa
samota chce svoje noci v chlieve
ale smrť nemá nikto rovno v hlave
povaľovať sa v blate divókom
posilovať svoj úd k jej bráne
na západe nič nové okrem kože starej
mŕtvi v radoch spokojne tlejú ich celé sú cintoríny
utonulí medzi začiatkom konca a samím koncom
si pýtajú jesť lebo majú potrisnené spodky
masky, ale hovoria si dokonalé
útroby z bolesti na nule
vavríny víťazov porazených
vešajú sa na kĺby
ich čisté reči
mi nehovoria
o budúcnosti,ale zacláňajú
v medziach dvoch brehov
menom svojho loga
a neorganickej chémie
smejem sa starej bezubej koži
smejem sa a smejem
a bolesť ma obnaží..
Celá debata | RSS tejto debaty