triezvy vo sne zbieram ruže z tŕnia rania do hĺbky ale v hĺbke je dobre zabudnutie už prichádza na bezprávie akým je život na bezprávie akým je smrť hráme tu tetris zabíjame čas skrze fysis a nikto nepovie slovo posledné bledé smiechom slová aké vonia nevonia mánia existovať mánia vôbec byť o sebe ´vedomý´ taký nie je nikto ako každý prvý a posledný akým si ty […]

ako znovanarodený sa necítim v čase, ktorý ma predbehol za sebou sa nevidím ísť pomaly pomalým krokom nejaká múza mi plietla hlavu textúra jej medzi prstami ostala ako logika teórie zmietla zo stola čo vypustil som z úst čo ústa vypustili mňa všetky očakávania deus ex komuna koruna ľudstva koruna tvorstva človek ach len človek sú rany rany hlbšie ako ich […]

neriadim sa tvojím blbým osudom nevidím v ňom nič naposledy seba som videl na pohrebe sebavedomie kleslo v túžbe byť, alebo nebyť duchom neprítomný v prírode, ktorá sa nezdá rozdala by sa ale nie sú ešte pripravené elektrické kreslá tak si sadni u mňa buď hosťom buď tým kým si nato čakám buď tým kým si nato žijem

pláva hovno životom pýta sa samé seba čo bude až bude mať potom dostane sa z tela hovno, ktoré poznáš z pola celé je hovno ako každé iné len z pohľadu iného uhla zatiaľ čo mu krv v žile vytuhla už nachystala sa hovnu truhla

Tieň v životnej veľkosti stojí na hladine ako tá láska, ktorej som sa spreneveril od mlada ..napokon počuješ slová čo cítiš pod kožou až na ňu smrť obzrieť sa sám za seba za svoje ja aké nejestvuje

Odchádzam v minulosti sa strácam ja. Nekonečno sa blíži. Je v koži, ktorú si uži. Nič mi nie je až na smrť. Smrť mi je onou osou. V záležitostiach bez slov čo vypovie na koberčeku na štyroch v končekoch prstov na štyroch , ktorých žije z dychu jej, zo stopy čo špinou sa potí vo všetkých jazykoch existuje iba jedna reč v každej reči iba jedným jazykom vládne […]

nepadlo slovo ani jedno vedľa hmla bola hustá podľahla Zemi krv moja znova sa postav do krku upadá slnko je ho vidno v tieni tvojho slabého ja celkom priesvitné myšlienkové pochody zo zabudnutia keď už len raz -dvakrát sa vyspíš do smrti a ochladnú prúdy okolospiacich mŕtvol

DÁVNO je dávno čas tvoj preč a ty stále chceš vidieť, vedieť o tom čo si, kto si zač hovoríš prepáč, myšlienka choď kade ľahšie sila tvojej vôle a mňa v sile neminie pádom dole zoznam mien čo nenesie nič dobré skalopevné presvedčenie ako ináč, prepáč, kto si zač, čo si zač tvoja odporná krv na mojich rukách svedomie nespája logos je schránkou v […]

karteziánsky omyl je zbabelosť chatrné uvedomenie proti mocnému faktu do večného návratu neostáva ani jedna noha v Zemi bez boha približne poslušne svojho inštinktu čo vysáva z neho krv nerv je otvorený a v hľadáčiku vôle nesie stopy po zániku života na Zemi

niet divu, že myslím teda som kto som aby bolesti nebolo dosť narodený z vedomia seba svojho konca už rátam do toho aj beznádej živého štítu čistého