Znova stojím v kúte bolesti Zeme nikto sa mi neozve nikto nevypočuje slovo do vetra v jej záhyboch napol človek napol zviera Chce nás zožrať oboch Znova stojím v nezvestnom slove ako oťaže padajú padajú hlbšie zarezané do rán sú reťaze v kúte bolesti smejem sa sebe potichy tichšie ako v minulosti pred tým musel som byť blázon nebyť vôbec pri zmysloch v jej […]
Pokračovanie článku