diagonálne okamihy
vertikálny pád hore medzi knihy
táto bezproblémová anténa rádia
volá S-O-S do bolesti zrezáva sa
mladosť čo činí bez seba svoj imidž
v skutku nepodstatným
mravy a zmarené životy za zlomené svedomie
ďakujem zato, že neberie konca
táto práca na ďalekom ohni
ja a spol s mojím pánom a bičom
do rany spadni
celé humánne prostredie zabijakov slova
a supernova na obzore čo blúzni
súznením s dvojitou maskou času
súdeného tak toľkému tvorstvu ako nádeji bezbrehej
vzatej z jazyka jemu medzi očami
štyrmi zo stredu zeme
výpadok pameti, ktorá myslí, že byť bije polnoc o preteky
len Lenin a druh úspechu na rebríčku spoločenského
azuru
k múru vedie nekonečným radom rad za ich zubatej
a košatej neprítomnosti
všetko je tu od toho aby sa tomu niekto čudoval
aby do miery v akej sa pozná
meral krok
sem a tam
kde ho nikto neuvidí, nepozná naozaj ako iného
seba samého v zrkadle o samote
Celá debata | RSS tejto debaty