Keď postávam na vôkol a vidím ich tonúť v šedi plnom svetle
ak už sa do neho noríme viem ti povedať že spor sa vedie silou
a stojím v ceste ti?
Tak ma polož na lopatky.
Nechaj ma nech môžeš ísť ďalej.
Čo keď nie som nikde na okolo však oni
sa nájdu všetci na cestách kade-ľahšie.
Dobrý deň pán a pani Qi-Kvágoví.
Ste boli informovaní, že vaše životy sú v suchu.
Nie ste ako sa videlo takým špinavým bordeľom od čierneho srdca
za aký sa malo.
Ak toto je Zem veľryba čo nás k východu o preteky s vlnami za vlnou ťahá
pozrime sa ku dnu.
Nech všetka naša pýcha výde najavo veď vieš, že je to na nás.
Zakotvené háky minula v zemi obrátenej na prach najčiernejší.
Chňapnuté uzly koreňov.
Korene až do morku piesku.
Vôľa rásť až k moci dávajúceho.
Tu je rana otvorená do hĺbky, ktorú mám na srdci v hneve divokého zúrenia.
Keď je tak duch otvorený..
je z neho krvi čo tečie..
Ahab mladý vodca máme zato, že obsesia jeho ich zanesie.
Na stretko v chráme kde uzdravujú chromých
a nezabudnú zjazvených.
Nižšia duša čo z nebies sa zniesla
s darmi zvrchovanými.
Zuby nádeje putujú
s dieťaťom na smrteľnej posteli matky.
Celá debata | RSS tejto debaty