amorálny Stred-o-bod archymedov bod smrť ako nič iné samé slová by sa nepovedali na reťaziach na očiach na znaky symbolov v kútikoch úst sa rodí slovo od narodenia bez slova bez seba hotovo

nie som vo svojej koži stiahli ma z nej a berú mi dych aspoň kúzlo času nechám pohnúť slovom bez významu a karma svojho druhu programu dovolí mi vstúpiť do záhrobia kde sa rodia nové zombije veď predsa vedia, ktorá bije hodinu čo hodinu s mojou otázkou na tvojich perách hltáš odpovede aké chcú ničotu menoviek a čísel nepodstatných ako fúrie jednej ilúzie […]

Homo sum and hate humanity Despise the culture, spit on law Mongrels, scorpions, snakes and men Only species that bite their tails Ever since Nero burnt Rome All the good roads lead to hell So learn how to live in the cage Or die trying to avoid the fate I’d sell my soul to the devil Or anyone who would buy If I had one I’ve been a burden since day one Stranger in the strange land […]

A tak odvozujeme všechny další adekvátní ideje z našich dřívějších adekvátních idejí a pojímáme celou přírodu z našeho vlastního intelektuálního hlediska, které přijímáme zcela a ochotně a s největším uspokojením. Žádný konflikt mezi našimi emocemi, nebo mezi nimi a naším rozumem nebo vůlí, a žádný čin, který by bylo možno chápat jako […]

po sebe pozrie otočí listom papiera zrie v moci, ktorú dáva a berie s ňou životy ako dar jedno zviera ako polotovar z neho dostaneš všetko čo chceš bod z akého už nie je návratu kto popiera toho údelom je stráviť mier ako had trávi svoju kožu v žalúdku čo pokľakol do vetra proti nemu pľuje keď napína plachty zuby a nechty zatína nie je to tvoj život moja […]

úd-erom kladiva na zem padá telo úd-erom o zem z neho sa stáva mršina nie je to moja vina nie je to tvoj život nestálo nás to viac nič ako vzdych nad pultom v regále stiahnuté z kože, vykostené a bez hlavy je pojivom našej stravy železné zvyky proti životu smerom do mraziaceho boxu ľudského srdca na piedestale ako tisíc ťažkých kopancov od života ako tisíc […]

Zdá sa, ze tými úsmevmi pokryteckými chcú vyrážať dych ak nie rovno zuby z huby.

Hovorím o druhej strane zrkadla nie o ktorej hodine, ktorá padla do duše čo vrieska o najhlbšom zániku v reále skutočnosti k menu zvieraťa seba do poznania blízkeho blízkemu egu v takej tam diaľke a hrôze metamorfúzie žalúzie preventívy voči nej invektívy halucinácie beriem si za svoje bitúnky, kostry, a hoboje jeden sprievod o život, ktorý ľudstvo pochoduje sú za […]

od seba nevidieť už stromy v diaľke v malej duši o sto stupňoch nepokoja vyráža na povrch telo do bezvládia čoby sa stalo keby sa neotvorilo ono lono smrti vekmi aké vzali za svoj štít nutnosti karmy odloženej na duše čo ladia samozvané slová počujú, ale nevedia cítiť až do smrti sa medzi inými intimitami v réžii elementov slov čo vidieť […]

k vedomiu seba pristupujem isto, ale pomaly záhrada pozemskej márnosti mi nestačí ako slnko najjasnejšie veď verím, že telo je telo že duch je duch a karma je svojho druhu nevedomie akého sa mi dostalo vždy bez veľkých rečí z malej knihy delohy