Už
od nepamäti je človek úzko spätý s
pôdou. Obrába ju,
šľachtí
, pestuje na nej plodiny, chová zver, stavia na nej obydlia, získava z nej vodu. Spojenie je
však ešte oveľa silnejšie ako by sa zdalo.
Pôda má
svoje jedinečné postavenie v
náboženstvách
, mytológiách, filozofiách. Energiu a
pokoj čerpáme
v lesoch a
na lúčinách.
Pobehujúc po nich,
zbierame huby, maliny, jahody, čučoriedky, šípky a
rôzne byliny. Pôda je istotou a
synonymom bohatstva, ktoré nám naši predkovia, „plúžiac“
sa v pote tváre, zachov
ávali po stáročia.
Oni postupne
premenili divočiny a
moča
riská v polia a sady.
Snažili sa premeniť kamenisté políčka v
úrodné, postupne priberať ďalšie a
ďalšie kúsky, ktoré jedného dňa
odovzdajú svojim synom a dcéram. To máme
prísť
o
to, čo tak dlho a
krvopotne obhospodarovali?
Š
pekulanti, investori, korporácie rady skupujú pôdu lacno
buď pre jej ďalší predaj
, alebo ako
predsunuté pozície svojich budúcich pobočiek a
divízií.
Vytlačiť ľudí z
území, ktoré kedysi patrili
všetkým, obrať ich o
ich vlastné osídlenia. Nenápadne, bezcitne a
cieľavedome.
Rozparcelovať, rozdeliť, zabrať a
ohradiť, znepríjemňovať život, až sa
nakoniec sami vzdajú, rezignujú a predajú.
Najlepšie
sa postupuje pri jedincoch, ktorí nemajú poriadne vysporiadané pozemky, fungujú na akejsi good will v
stave neurčitosti
a
často o
tom ani sami nevedia, nepoznajú legislatívu. Mnohí sa naivne
domnievajú, že ak po generácie obrábali určitú oblasť, táto im neodňateľne
patrí, fungujú na ústnych susedských dohodách. Pôvodný vlastníci vymreli, od
sťahovali sa, prípadne neboli nikdy známy.
Takto
môžu prísť
užívatelia pôdy zo
dňa na deň o
všetko.
V
podmienkach našej krajiny svoje zohral ako minulý režim, tak rýchly a manipulovaný
prechod na režim súčasný.
Pozemky však neboli v
poriadku ani predtým. D
edinčania si nedokážu zaplatiť kvalitných právnikov, netušia čo sa deje, samospráva vyvíja tlak (keďže jej predstaviteľom z
„kšeftu niečo kvapne“
) a tak akceptujú aj biedne náhradne
kusy, minimálne odškodné
, prípadne ich oberú bez toho, aby zaplatili jediný cent. Bývalí vlastníci nakoniec e
šte budú radi,
a
k budú môcť za „kus žvanca“
obrábať pôdu
vlastníkovi novému. Svojim spôsobom ide o neofeudalizmus.
Horšie je, že ľudia prídu
aj o
zdroj obživy a pitnej vody
, stanú sa nútenými
platiť ohromné množstvo peňazí za nekvalitné kusy z
hypermarketov, ktoré ich pomaly, ale iste trávia. Stratia
svoju nezávislosť,
ktorú znamenala práve pôda. Ak ich jej zbavíme, tak ako to spravili v
minulosti feudáli, boľševici
a
dnes korporácie, špekulanti, invest
ori, prídu o základné
minimum, ktoré ich dokáže aj v
najhoršom udržať pri živote. Inými slovami
, ak sa niekto stane nezamestnaný, s pôdou
ešte
dokáže prežiť, bez nej však len ťažko.
Čo ak nechcete bývať v
paneláku, ale v dome? V
prípade, že jej budú čoraz viac skupovať cudzinci,
cena vzrastie a vám sa to nemusí nikdy
podariť.
Nemusí
ísť len o
dom, ale aj o
chatu, či sad. Myslí si niekto, že korporácie zo zahraničia
budú platiť
za nákup pôdy rovnakú sumu
ako bežní občania?
Nastúpi
už tradične
lobing, zmena legislatívy, prehodnotenie kategórie, do ktorej pôda spadá a
už
spomenuté
vyvlastňovanie
z nevysporiadaných pozemkov.
Trhová demokratúra káže
, aby bolo na
predaj úplne všetko, teda aj
také komodity, ktoré by boli ešte pred desiatimi rokmi nemysliteľné obchodovať.
Ak túto základnú paradigmu maximálnej liberalizácie nezastavíme, prejde sa salámovou metódou k vode, vzduch
u, slnečnému svetlu, atď.
Dnešný neoliberalizmus spoľahlivo
zaručí,
aby na sebe malo cenovku pripnutú v
šetko.
N
ásledne sa prejaví „neviditeľná ruka“ trhu a
vo výsledku budú
ako vždy bohatší bohatšími a
chudobní chudobnejšími.
V
Južnej
a Strednej Afrike,
Južnej Amerike už milióny občanov prišli
o svoju pôdu a stali sa novod
obými otrokmi pre veľké firmy a
korporácie. Boli nútení úplne zmen
iť spôsob života, zahodiť stáročné
tradície a zvyky. Postupne sa ich aj
spoločnosť
atomizuje a stáva neschopno
u ďalšieho života.
Boli nútení zmeniť potraviny,
stravovacie návyky, zamestnania
, koníčky a
záľuby, nemajú sa už
tak
kde stretávať
,
vypomáhať si,
neprebieha barter,
susedská výpomoc, bežné remeslá zanikajú, atď. Dopady sú skutočne ďalekosiahle.
Nové GMO plodiny, chemické hnojivá a
postreky spoľahlivo zlikvidovali pôvodné plodiny a
s nimi aj zdecimovali
počty úžitkových zvierat
. O tých
divokých ani nehovoriť, „padli za vlasť“
medzi prvými. Na Slovensku sa u
ž rozbehla internetová petícia za záchranu Slovenskej pôdy. Sprievodný text hovorí sám za seba: „Od 1.mája 2014 môžu zahraničné osoby skupovať slovenskú pôdu. Za občanov s tým súhlasili slovenskí politici pri vstupe do EÚ. Všetci doterajší aj súčasní politici sú zodpovední za tento
stav. Slovenská pôda je podstatou štátnosti a zvrchovanosti národa. Predaj slovenskej pôdy zahraničným subjektom je vlastizrada. V prípade zmeny hrozí vážne riziko, že sa cez vlastníctvo do rúk zahraničným subjektom dostanú naše najväčšie zásobárne podzemnej vody a ostatných prírodných zdrojov. My Slováci, národovci, vlastenci, príslušníci národnostných menšín žiadame NR SR a vládu,
aby legálnym a zákonným spôsobom tomuto zabránili. Na komunikáciu s týmito orgánmi poverujeme
a splnomocňujeme Mgr. Helenu Mezenskú.“
Maďarsko si chráni svojich občanov
, tak ako tomu býva v
jeho prípade často
– príkladne.
Už krá
tko po vstupe do WTO (Svetová obchodná organizácia) prijalo legislatívu
, ktorá zakázala kupovať pôdu
zahraničným
právnickým osobám. Zadefinovalo si v prístupovom procese do Európskej únie pôdu ako
národné dedičstvo.
Naproti tomu Slovensko pôdu definovalo iba ako tovar a tak podlieha pravidlám, ktorými sa tovar riadi. Nedávno
tiež
prijalo
Maďarsko zákon, ktorý zakazuje vlastniť viac ako 300
hektárov jednej osobe.
Maďarskí politici nečakajú než sa stane katastrofa, aby ju začali riešiť
reaktívne, postupujú prezieravo a proaktívne. Ak
sa objaví ďalší pokus, odhlasujú ďalší zákon, vzniknú
nové obmedzenia a
takto budú postupovať až dokiaľ
sa
„súper
neunaví
“, podobne ako
sa unavili Medzinárodný menový fond a Európska únia v prípade ekonomickej
„záchrany“ Maďarska
.
Minister Jahňátek síce sľubuje, že
jeho ministerstvo
pripravuje taký model, ktorý špekulantom, alebo zahraničným investorom skomplikuje situáciu, podrobnosti však neprezradil.
Ak sa bavíme o
krádeži
pôdy,
stačí si
len
spomenúť na indiánov a
európskych kolonizátorov. Z vlastníkov Severnej Ameriky sa
stala pomerne rýchlo menšina
uzavretá v rezerváciách.
Ako ťažké môže byť ukradnúť pôdu často negramotným černochom v
Afrike?
Môžu sa vôbec brániť?
Na upokojenie vášni sa použijú sľuby
o
budovaní škôl, kliník, p
racovných miest, rezervárov,
atď.
Len predajte a
budete žiť ako v
raji, ako my bieli
, stačí podpísať, áno presne tu, spravte tri krížiky
. K
orporácie ešte dostanú čoby zahraniční
investori v roli ekonomických záchrancov krajiny
značné
daňové úľavy a dotácie.
Všetko
nakoniec zaistia bábky dosadené do vlády
, ktoré si žijú ako králi
Južný Sudán
, Uganda,
atď.
Čín
ska firma XPCC (Xinjiang Production and Construction Corps) chcela
skúpiť 5% p
ôdy (3 milióny hektárov) Ukrajiny, nakoniec v
ša
k jej plán tak úplne nevy
šiel
.
Ukrajinské právo to zatiaľ nedovoľuje
,
je však len otázkou času
, kým sa tak udeje. Pôda je
zatiaľ
v dlhodobom prenájme na 50 rokov.
Čína
disponovala
v zahraničí už v
roku 2012 viac ako 30 000 000 hektárov
poľnohospodárskej
pôdy. Ide o obrovské
číslo
rozlohy nemalého
štátu.
Kolonializmus panovníkov dnes strieda neokolonializmus bohatých.
? India, Čína, USA, Malajzia, Veľká Británia, Južná Kórea, Taliansko, Izrael, Spojené Arabské Emiráty, Saudská Arábia, Austrália, Švédsko, Kanada a
Ju
žná
Afrika.
Podľa údajov Svetovej banky bolo v
roku 2009 skúpených viac ako 45 000 000 hektárov pôdy. OSN sa v
roku 2012 snažila vytvoriť a
presadiť
smernicu, ktorou by obmedzila skupovanie pôdy v rozvojových krajinách. Zhodlo sa na nej 98 krajín, mimovládne organizácie aj súkromný sektor.
Žiaľ
bola mäkká a hlavne
dobrovoľná, jej reálny dopad bol preto
takmer nulový.
Skúpená pôda často neslúži záujmom produkcie potravín, ale pestujú sa na nej
napríklad biopaliva
, či ako bolo napísané vyššie, stáva sa prostriedkom špekulácie
. Absurdne sa prenajíma domácim výrobcom. Na Slovensku
zatiaľ
žiadna oficiálna štatistika predanej pôdy neexistuje.
Ministerstvo pôdohospodárstva povedalo
, že to nikto neskúma
a nerobí to ani Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Po
ľnohospodársku pôdu
na juhu nášho štátu
pritom
vo veľkom vykupujú in
Celá debata | RSS tejto debaty