národný satanista

Rýchlosť naša každodenná je múdrou kritikou nezmyselnej civilizačnej rýchlosti, priam unáhlenosti ľudského konania, neraz preskakujúceho časť „ROZMÝŠĽANIE“, čiže žije sa tak rýchlo, že ľudia konajú bez toho, aby o tom rozmýšľali, a potom sa len čudujú dôsledkom svojich neuvážených činov. Etela Farkašová, bohužiaľ, na podporu dôležitých téz vždy použije barlu, oprie sa citátom o kapacitu zo sveta. Napríklad o Zygmunta Baumana, ktorý rozvíja v súsvislosti s kategóriami času a priestoru zaujímavé myšlienky o tom, ako sa narastajúca rýchlosť pohybu, napríklad možnosť rýchlejšie dosiahnuť vzdialený priestor, stáva dôležitým nástrojom moci a nadvlády; disponovať rýchlou technikou znamená nielen doslovne schopnosť byť vo vzdialenom priestore (fyzicky) „skôr“, ale aj schopnosť ovládnuť ho, a teda zaistiť si výhodnejšiu mocenskú pozíciu. Bauman už, bohužiaľ – a Etela Farkašová takisto – nevyslovili, čo z toho vyplýva: že človek aj v dnešnom civilizovanom svete dokazuje predovšetkým to, že je agresívny živočích, plný nutkaní víťaziť, nahrabať si, materiálne sa na úkor celého okolia zabezpečiť. Inými slovami, že oblečený v najdrahšom obleku a posadený za najdrahšou výpočtovou technikou zostáva rovnakým barbarom akým bol v časoch ľadových dôb. Vtedy v mnohom aspoň konal z donútenia, a mimochodom, podľa archeológov, práve vtedy bol humánnejší, a konajúci prakticky na báze komunizmu: podelil sa o všetko, lebo mu to prikazovala druhová príbuznosť!