Vráťme sa k filozofovi vedy Johnovi D. Nortonovi z Univerzity v Pittsburghu. Norton nemá vysokú mienku o odpovediach typu „čas je to, čo merajú hodiny“ alebo „čas je to, čo zabraňuje, aby sa všetko dialo súčasne“. Považuje ich nie za skutočné odpovede, ale za zábavné odvrknutie na utíšenie otravného opytujúceho sa. „A serióznejší pokus o odpoveď vám nepovie, čo je čas, ale povie o nejakom zaujímavom časovom fenoméne,“ dodáva.
Ako sa k otázke stavajú filozofi vedy? „Touto otázkou sú oveľa menej zmätení,“ hovorí, pretože si uvedomujú, že jadrom problému je, že samotná otázka „čo je vlastne čas?“ je vlastne zlá otázka. „Alebo, aby som použil odbornejší termín milovaný filozofmi, je to pseudo-otázka,“ hovorí.
Gramatická podoba otázky pripomína iné, na ktoré možno jednoducho odpovedať. Norton zároveň upozorňuje na dva spôsoby, ktorými sa možno pýtať otázku „čo je“. V jednom prípade sa snažíme predmet, na ktorý sa pýtame, identifikovať s niečím, čo je nám obvykle lepšie známe. Čo je ponorka? Niečo na spôsob lode, ktorá pláva pod vodou. Čo je hviezda? Guľa horúceho plynu. A podobne. Ak tento typ otázky použijeme na čas, neexistuje zodpovedajúca odpoveď.
„Už len samotná otázka v tejto nepovolenej podobe robí čas záhadným,“ pripomína americký filozof vedy.
Druhý typ otázky „čo je“ podľa Nortona vyžaduje nahradenie pôvodného termínu inými, už známymi tematicky súvisiacimi pojmami.
Napríklad na otázku „čo je to keč“ znie odpoveď „typ dvojsťažňovej plachetnice, pri ktorej je zadný sťažeň kratší“. „Predpokladá sa, že každý z pojmov použitých v odpovedi je opytujúcemu sa známy,“ pripomína Norton. Pri otázke „čo je čas“, opýtanej v tomto duchu, sa však podľa neho akákoľvek odpoveď mení na hru so slovíčkami, ktorá sa točí v kruhu.
„V našej slovnej zásobe neexistuje odpoveď, ktorá by už v sebe nemala pojem času nejakým spôsobom obsiahnutý,“ pripomína a poukazuje na slovníkovú definíciu času ako „systém následných súvislostí, ktoré má ktorákoľvek udalosť s ktoroukoľvek inou, minulou, prítomnou, či budúcou“ (z dictionary.com). „Táto definícia patrí k tým lepším. No aj tu je točenie sa v kruhu evidentné v okamihu, keď sa opýtate, čo je to udalosť v protiklade s vecou. Alebo čo je to minulosť, súčasnosť a budúcnosť v protiklade s ľavou stranou, stredom a pravou stranou? Žiadna odpoveď nie je možná bez toho, aby sme nepoužili vety, ktoré už nepoužívajú slovo čas. Alebo, prinajlepšom, použijeme vety s iným synonymom pre čas, ktorý len oddiali demonštráciu tohto točenia v kruhu.“
„Čas je to, čo merajú hodiny.“ – Čo sú hodiny v protiklade s čajníkom?
„Čas je to, čo bráni, aby sa všetko dialo naraz.“ – Čo to znamená diať sa? Ako to mení „naraz“?
„Stačí sa hrať túto hru len chvíľu, aby ste si uvedomili, že oslobodiť sa z tohto chodenia v kruhu
Celá debata | RSS tejto debaty