Nemám rád nič na tomto živote. Chlastal som celé roky a bral drogy aby som nemusel brať tento život vážne lebo tento život sa vážne brať nedá. Táto fraška bez sebavedomia a bez paliva. Treba splodiť veľa paliva nového aby som mohol existovať. Ale existovať je mi zaťažko. Nesiem svoju existenciu len veľmi ťažko. Viem, že som presral roky v snoch, ktoré už nemajú ďaleko do úplného sebazničenia. Moje sny, ktoré ma dusia, ktoré ma zvádzajú k pravde ako tie zmysli. Len ťažko obraciam sa v týchto snoch ako v hrobe. Každý jeden je ako kameň pod, ktorého váhou sa skladám do tranzu bezmyšlienkovitého. Čím viac sa skláňam tým hlbšie sa prepadám do konca v čase v, ktorom vonkoncom nemám šajnu o ničom čo sa deje, lebo mi je málo, všetkého málo, že ma až vedomie morí. Moje vlastne vedomie seba ma morí s bolesťou za každým slovom a za každou maskou za, ktoré som sa chytil a potom pád.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty