… viete, že sa v šírave priestoru a nesmiernosti času.. cítime oddelení od prírody a máme sklon cítiť znechutenie pri pomyslení, že aj my sme úplne súčasťou „špinavej“ prírody.

Vráťme sa k filozofovi vedy Johnovi D. Nortonovi z Univerzity v Pittsburghu. Norton nemá vysokú mienku o odpovediach typu „čas je to, čo merajú hodiny“ alebo „čas je to, čo zabraňuje, aby sa všetko dialo súčasne“. Považuje ich nie za skutočné odpovede, ale za zábavné odvrknutie na utíšenie otravného opytujúceho sa. „A serióznejší pokus o odpoveď vám nepovie, […]

„Zomrieme, a to nás robí tými šťastnými. Väčšina ľudí nikdy neumrie, pretože sa nikdy nenarodí. Potenciálni ľudia, ktorí by mohli byť na mojom mieste, ale ktorí v skutočnosti nikdy neuvidia svetlo sveta, počtom prevýšia zrnká piesku v Arábii. Títo nenarodení “duchovia” určite zahŕňajú väčších poetov ako Keats, vedcov väčších ako Newton. Vieme to, […]

Nanič dizajn ľudského tela Rodíme cez otvor v panve, čo je vzhľadom na veľké rozmery hlavy novorodenca nepraktické, bolestivé a v minulosti často život ohrozujúce pre dieťa i matku. Mozgy ľudských detí sú kvôli neoptimálnemu umiestneniu pôrodných ciest oproti iným primátom pomerne nedovyvinuté. Len dostatočne (v školskom známkovaní by to bola štvorka) sme […]

„Úspech je prirodzeným výsledkom synergie zdravého tela a zdravého ducha. Na to, aby sme boli úplne zdraví, musíme vynaložiť väčšinu svojho psychického aj fyzického potenciálu. Dosiahnutie tejto formy zdravia je elementárnym úspechom, pretože práve toto zdravie je základným predpokladom všetkého ostatného. Pre človeka, ktorý ho dosiahne, neexistujú žiadne limity ani […]

Mali by sme venovať pozornosť tomu, aký vzduch dýchame. Alebo skôr: mali by sme mať strach zo vzduchu, ktorý dýchame!

Otázka priestoru v poznaní je zvláštnym fenoménom. Ukazuje sa, že si nemožno nepredstavovať javy, ktoré by neboli niekde priestorovo lokalizovateľné, hoci samotný priestor si predstavujeme len veľmi matne. Naša myseľ nás núti predpokladať akúsi nekonečnosť priestoru, hoci sami sme uväznení [14] len v relatívne obmedzenom priestore nášho tela či senzorických a […]

V súčasnosti pracujem ako botník robotník. práca je mojím denným chlebom a milujem ju celým telom. som botník ro botník.

Je to teror právneho štátu, ktorý v každom osobnom náznaku v medziľudských vzťahoch vidí právne záväznú a vymáhateľnú ponuku, prípadne útok na integritu jedincov. Domnievam sa, že Európa chce, aby sa isté sociálne neduhy nazývali pravým menom.

… v sociálnych vedách je potrebné utvárať otvorené systémy, v ktorých prítomnosť zmien je potrebná, alebo tiež, ako sa už vyššie uvádza, vôbec nemať v sociálnych vedách 21. storočia žiadne paradigmy (pozri: M. Dogan, 2001), pretože sociálna dimenzia je (aj) priestorom entropie (chaosu a kultúry rozptýlenej pozornosti). Príkladom zmeny paradigmy môže byť […]