Človek je zo svojho vnútra neaktívny. Aby bol aktívny potrebuje externé stimuly. Ak by nebol nútený byť za vlasy ťahaný zo seba, alebo z nebytia do bytia ako stavu dnu a stavu von, by človek nespoliehal ani nato aby bol tvorom teda sociálnym zvieraťom, ktoré vytvorili iní z vonku. Morálka je pritom to čo tvorí jazyk, lebo jazyk je vnútro ľudské, v ktorom je človek napokon tým koho z neho v skutočnosti teda navonok a zvonku spravili ostatní. Preto je reč tela, ktoré si drží vedomie od seba rečou vonkajšieho sveta, ktorí tvoria ostatní, že takéto telo je nezrozumiteľnému morálnemu svetu dané ako realita pudov a afektov, ktoré sú znakovou rečou morálky, ktorá ako jazyk je procesom skracovania teda stále a ďalej rýchlejším spôsobom komunikácie či dorozumievania sa znakovou rečou morálky tela. Už, ale mimo dobra a zla, ktoré je vonkajším svetom.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty