národný satanista

srddceece

Ako ti je známe, neexistuje nič okrem hmoty. Tamtie oblaky, jesenné stromy, žltnúce slnko a nakoniec aj my sami — všetko sú to hmotné telesá, to jest, súbory atómov. Rôzne vlastnosti týchto telies sú dôsledkom rozdielneho usporiadania atómov v nich. Atómy kyslíka, uhlíka alebo železa sú vždy rovnaké, či sa nachádzajú v kameňoch, lístí alebo v našej krvi. Veci sa navzájom líšia jedine vzájomným usporiadaním molekúl, to jest, štruktúrou. Takže pri maximálnom zovšeobecnení možno povedať, že existujú iba atómy a ich usporiadanie. Nuž a mne prišlo na um: ako to, že napriek plynúcim rokom, sa stále cítim byť tým istým Hylasom, ktorý sa tu hrával ako malý chlapec? Položil som si otázku – plynie ten pocit individuálnej identity z identity štruktúry môjho tela, to jest, atómov, z ktorých sa skladá? To je nemožné. Z prírodných vied predsa vieme, že atómy sa v našom tele ustavične obnovujú – z pokrmov a nápojov, ktoré požívame, a vzduchu, ktorý dýchame. Kosti, nervové bunky aj svaly ustavične obmieňajú svoje atómy, a to tak rýchlo, že po niekoľkých týždňoch sa všetky hmotné častice, z ktorých sa skladalo moje telo, hojdajú v riečnych vlnách a oblakoch, zatiaľ čo ja stále existujem a pociťujem trvanie svojej bytosti. Čomu za to vďačím? Nepochybne iba nemennej atómovej štruktúre. Uvedom si, že nové atómy môjho tela nie sú tie isté, ktoré v ňom boli pred mesiacom; sú len rovnaké, to jest, toho istého druhu, a to úplne stačí. Takže tvrdím: identita môjho bytia je daná identitou mojej štruktúry.