Moja hlava je supernova
smrť; superego
sa mi smeje už z ďaleka
v lone hodený kríž bez ladu a skladu
od slnka
osnováš pavedu cez vedu do bodky
plán -pojem vylezie z chlpatej deky
pre tie ti o náreky prídu draho
nakoniec je mi jedno suky
a ľútosť so sebou samým je mi osudná
vychádzam z chlieva na lúky
trhá mi črevá
idem sa obesiť; smrť bude kosiť chce lieky
na zvyšku večere KO-sa sa obracia v hrobe
kosti z nej dojedia červy po hlavnom chode
bude vtedy viť črepiny na záchode pod zámienkou
, že dážď sa ako dážď potichy uzatvára
pomedzi zuby kuloáre a rúško samoty
otruby na máre bruško ničoty
laby supy v čierno-bielej diere
šupy vo víre
na slovo skúpi
pomlčí sa do nevedomia a v gomore
praxe
telo príde k veci od veci
handry
na more bez nich
do holých kŕdľov vtákov strieľa
semenom
Celá debata | RSS tejto debaty