homo len homo homo len homo samo homo sa zrodilo ex nihilo nihilo ex

..pod hrozbou hladu hviezdy via trivialita raz a navždy do davu útočí sa smerom k múru cítiš sa ako veľké nič byť nepopierať sa v horu sa dívať mortalita do miery poznačenej iným Sh(in)(in)gom ktorého Vlk je boj na rane osudu okolo bodu na nule ako jeho trasa sa nezdá ísť cez IQ-vedz, že pri tele štít je na rade O(rad)eu rópa 2000 rokov od mrku do svitu Supernova […]

..len nepovedz ako chceš sa snažiť do slnka sa dívať na oko ako zrosolovatelo na telo, a to iba to sa stalo nestalo čo z neho nemohlo do vôle k moci čistého štítu mäsa a kostí surovostí s teplomilnou rastlinou čiou vinou za hlavou hodenou do seba jednou fľašou, druhou nohou v hrobe skrýšou v nore kde more sa ide rozdať, aby neupadla kde sa chcela vziať kur..a smradľavá […]

Linky smrti lieky a sebavedomia na oko vzaté rohaté čachre-machre som na chate v samote ticho je hlbšie ako slovo nad zákon ich výkon je obmedzený na dušu v ohni skvapalnenú prasopal čachtickej panej pláže skrumáže maže v hlave mazacej -rozkoś tiekla pomedzi prsty zuby nechty zaťaté, a porazená obloha okolo nás ako plachta smrť nepozná v tebe tvojho brata

život bez slov čo by do nich nepovedal aby nedal na nich jediná sila a jediná postava z nej ide mu do úsmevu hlava-nehlava tyrania súznenia výnimočných chodov prerastaných mozgov automotívnych druhých životov vyložené smrteľné iskry v očiach v stojacich vodách na ohnivých nivách obnova kože z nervov tajuplných sfíng izolácia v hrobkách živých mágov zo sarkofágov

debilné ľudské existencie plytké životy môj jeden osud kde si osud iba jednou ranou ťa strhne zima v susedstve človeka celým rokom jeden čas zimy bez nádeje a slova supernova na pojem skúpy zišli sa supy v očiach majú črepiny deus ex machiny zem je z podstaty vyľudnená a súmrak padá na kolená ľudské lavíny hovien

Moja hlava je supernova smrť; superego sa mi smeje už z ďaleka v lone hodený kríž bez ladu a skladu od slnka osnováš pavedu cez vedu do bodky plán -pojem vylezie z chlpatej deky pre tie ti o náreky prídu draho nakoniec je mi jedno suky a ľútosť so sebou samým je mi osudná vychádzam z chlieva na lúky trhá mi črevá idem sa obesiť; smrť bude kosiť chce lieky na zvyšku […]

funeral doom na okraji mosta čaká na svedomí hrana jeho vina tvoje myšlienky nesvoje už ich nevie ani cítiť homo humor paradox slnka na zemi pud sebazáchovy vychováva zodiak je flek na fraku už je to bielo na čiernom plné plody bez chuti kríž je hlavou dole hmla sa dvíha ako plachta a pokrýva cintorín najčiernejśia melanchólia zákutia nenarodených do okamihu v ťahu za […]

..má sto ďalších, ktorí pre ňu pôjdu urobiť od prvého po posledné.

V dnešním světě je velice, velice drahé jíst prostě – což je jeden z jeho groteskních paradoxů. Za přirozené potraviny se platí víc než za průmyslově zpracované. Připlácíte si za to, že máte v jídelníčku méně svinstva. Z praktického hlediska jde o velice významnou komplikaci.