Inými slovami nie je v ľudskej povahe chcieť dobro ´všeobecne´ lebo to oslabuje vôľu k životu.Všetko pozitívne je na nič pokiaľ je to vynútené. A vynucovať si pozitívne veci je nezmysel. Hlavne v tom pojatí, že ľudia si sú, boli aj budú nerovní. Ak človek iba vyvodzuje dôsledky z problémov dlhodobo neriešených aby ich obracal na ´pozitivistické […]

Niet čo robiť nieť kde ísť niet s kým. Niet prečo. ..žiť… Zato je prečo zomierať.

Neexistuje nič dobré na ´tolerancii´, ´senzitivite´, ´diverzite´, alebo ´inklúzii´. Neexistujú žiadne benefity ohľadne tolerovania vecí okolo seba, či v bytí vnímavým k pocitom iných ľudí pre blaho ich samých. Tieto hodnoty sú esenciálne iba pre inferiórnych.

Dnes žijeme na Zemi tak akoby to bol jej posledný deň.

Pokiaľ budú ľudské spoločnosti štrukturované okolo hierarchií a ekonomických tried nebudeme nikdy slobodní, aj keď sa všemožne snažíme rituálmi, zaklínadlami a ekoteológiami rozháňať dominanciu, aby sme si znova adoptovali prírodu a adaptovali sa na zdánlivo ´prirodzený´spôsob života.

Na duši tela je pokladaná rana na tele je rana ducha ktorý krváca keď ho otvoríme držíme sa minulosti ako pevných opratí neserieme si strachom ďalej do gatí. Korene nás do Zeme volajú hlbšie než mŕtvych ozveny. Zuby v nádeji deja vú uložené do rakve matky po dieťati už zubatá upratá jeho zvratky. Pozrime čo máme za vnútro aby nás pýcha zviedla na ťažkých vichroch […]

Čo ľudskú skurvenú povahu nezabije ju posilní?

Všeobecný boj všetkých proti všetkým, alebo každého s každým je konkretizovanou predstavou ´spoločnosti´. Jej typickým príkladom.