Inými slovami nie je v ľudskej povahe chcieť dobro ´všeobecne´ lebo to oslabuje vôľu k životu.Všetko pozitívne je na nič pokiaľ je to vynútené. A vynucovať si pozitívne veci je nezmysel.
Hlavne v tom pojatí, že ľudia si sú, boli aj budú nerovní.
Ak človek iba vyvodzuje dôsledky z problémov dlhodobo neriešených aby ich obracal na ´pozitivistické utópie´….Niekto svojou hodnotou kto Ťa prevyšuje x-y krát chce aby si sa prispôsobil aj keď nesúhlasíš s tým že ako berie život aj s tým aký je, alebo ako sa chová. Avšak život je boj, a ty prehráš, lebo on Ťa svojou hodnotou prevýši, a je jedno, že čisto teoreticky sú jeho názory možno nesprávne, lebo tu nejde o správnosť. Nejde tu ani o pozitívnosť.
Všetko sú to len nálepky ako zakryť holé fakty, že život je krutý boj, v ktorom ide z vetša z 99%
o to zničiť nepriateľa, ktorým je každý kto stojí v ceste tomu o čo Ti ide, a rozložiť opozíciu. Nietzsché sa mýli keď hovorí,že v prírode je nejaká indiferencia. Vyvodzovať z tohoto mylného záveru, že príroda má na rozhadzovanie, a že v nej ide o niečo iné ako o boj o život je celkom pomýlené, ale podľa neho sa podľa prírody žiť nedá, lebo je indiferentná, alebo resp sa podľa nej žiť dá práve preto, že ukazuje ako podľa nej nežiť. Nemá teda subjektivitu? Subjektivita nie je
vôľou k moci v boji o prežitie?
Možno príroda má subjektívnu a objektívnu stránku. Ale indiferenciu postráda z hľadiska prežitia, ktorého-koľvek tvora, ktorého stvorila. Indiferencia je iba na úrovni všetkých tvorov spolu. lebo všetci prežiť nemôžu. Len po tej objektívnej stránke tj v, ktorej nie sú všetci zajedno je príroda ´indiferentná´,a na rozdiel od seba nemôže byť iná.
A ani ja na rozdiel od seba iný byť neviem.
Celá debata | RSS tejto debaty