národný satanista

V kapitalistickom modeli sa prejavuje dôsledná nezávislosť ekonomických procesov od procesov riadenia. Tie prvé, dominantné nad druhými, určujú cestu rozvoja spoločnosti. Väzby moci spájajú jej stred (centrum) s perifériou (spoločnosť). Ekonomické väzby (výroby a obehu tovarov) však nie sú centrálne: obeh tovaru, tj. procesy jeho výroby a predaja, je v podstate výlučne „periférny” (nemá stred, ktorý by zodpovedal centru moci). V kapitalistickom systéme fungujú automatizmy práve v oblasti ekonomických väzieb, kde spájajú parametre dopytu a ponuky. Vyskytujú sa všade tam, kde sa osobný záujem jednotlivca prekrýva s potrebou spoločnosti. Tak napríklad je v osobnom záujme výrobcu, aby reagoval na vzrastajúci dopyt zvýšením ponuky. Je to však iba jedna časť oveľa širšieho problému. Automatizmus spoločenskej dynamiky sa prejavuje v tom, že vo všetkých oblastiach jestvuje rovnováha medzi potrebami a ich uspokojovaním. Všetky spoločensky potrebné pracovné miesta sú vždy „obsadené”, hoci kapitalizmus v podstate nemá žiadne špeciálne orgány, ktoré by toto „obsadzovanie” plánovali. Je to výsledok stáleho tlaku ekonomických podmienok, ktoré možno prirovnať k„tlaku” biologickému, k tej vývojovej expanzívnosti, ktorá v procesoch organickej evolúcie spôsobila, že život existuje všade tam, kde má vhodné podmienky. Alebo iný príklad: tak ako možno automaticky získať nasýtený roztok tým, že hocijaký roztok nalejeme na vrstvu tuhej soli a počkáme, kým sa táto prestane rozpúšťať, rovnako dosiahneme maximálne uspokojovanie spoločenských potrieb tým, že vytvoríme rezervnú armádu práce. Tlak ekonomických podmienok vo vzťahu k jednotlivcom znamená, že sa im ako individuálna motivácia k činnosti nanucujesnaha o získavanie prostriedkov na obživu.