Žiadny anjel padlý na hlavu
vybieham z ústavu menom mojej existencie
žiadna omnipotencia priposraného boha
v chode do stratena
rozbíjam o holé múry svoje beznádeje
až mi krv tuhne v žilách
keď slina mamona prináša na jazyk smrť
do posledného slnka na dne tunela
v pravde sa bojím naozaj
ten strach ma paralyzuje
až mi je zle-nedobre
domček z karát kde horím
o sto šesť
upálený za studena
toto je vojna!!!
Celá debata | RSS tejto debaty