U obrazu, ktorý borí by musela byť ešte sféra ako nádoba, a nádoba, v ktorej sa mu chce nechce pozostaváť. On teda pozostáva s častí. Je to síce smutné, že pozostáva s častí, ale celok ako taký sa nesmie prehliadať, aspoň nie v tom zmysle toho, ktorého okamihu vyššieho. Celok je potom logicky sumou častí, ale byť ešte nemusí. Celok môže byť ďaleko viac, alebo ďaleko iné niečo , s čoho sa po častiach bude môcť dať vychádzať. S celku ako vyššieho dynamického sú časti v celku neporušené, lebo tvoria ´zmysel´. Život teda podľa môjho názoru musí mať zmysel iba v celku, ako v celku či už čiastočne, alebo celkovo. Od toho, že sa tento život dá rozpoznať ,v koncoch myslím musí ešte si ho nechať. Mal by som si ja toto nechať? Neviem, ale podľa všetkého sa za vzor života nedá brať ´všetko´ aj keď si človek všetko nechá? Všetko v zmysle teda toho čo chápe teda odpúšťa? Nie je to o politickom defetizme potom?
Celá debata | RSS tejto debaty