národný satanista

Ak najlepšie na bytí je, že vôbec nejestvuje o to horšie sa bude hádať ďalej jeho ´cesta´. Samotná predstava tej cesty ako ´života´ je možno dokonale scestná. Veď bytie nie je dejom a ´ísť po nejakej ceste´ je opisovať ´dej´ aj keď už človek by po nej vôbec nešiel. Je to presne ako z filmu Antikrist na ktorom je najzaujímavejšie, že skutočné ´deje´ sú tam dejmi opisované tak ako keby sa nikdy nestali, alebo nediali. Sú opisované vlastne nie dejmi samotnými teda reálnymi, ale ich reálnymi scénami, ktoré sú ako opisy na túto ´nedejúcu sa´ realitu naskladané. Celé to vyvoláva dojem, že tým, že sa nedeje nič sa ruší dianie o sebe vôbec tým ´nič´, ktoré sa v popredí opakuje dokonca každého bodu, každého momentu, každej chvíle, ktorá sama znova rozbieha toto opakovanie. Kruh je tak začarovaný vlastne len opisom toho kruhu, s ktorého miesta sa ten kruh nedá vidieť, s ktorého ten kruh vychádza. Ak tento svet je dneska svetom toho ktorého obrazu na ktorý bol stvorený je to miesto tam odkiaľ sa tento svet dá zničiť. To pokiaľ ide o obraz, ale tento svet mohol byť kľudne stvorený aj na slovo.