národný satanista

Jo, to bych též rád zvěděl. Propast je daň ZA rámec a NAD rámec poznatelného. Samota je daň za osobitost.(?)

Nepoznám samotu bez toho kto by v nej bol sám

samota nie je nič samostatné, ale niečo čo je hlboko zviazané s tým kto taký sám je

aký je vzťah samotného človeka k samote?

ja zase beriem v úvahu, že ´my ľudia´sme taktiež sami, že s nami nikto ´zo zbytku vesmíru´ nekomunikuje

to je vôbec ľudská samota obecne; je táto samota daňou za našu osobitosť?

vieš, že tu sme zase pri čioranovi? s tým, že on poukazoval na ľudskú príliš ľudskú ´originalitu´ tj na ´originálnu kariéru človeka

táto kariéra je snáď následkom samoty tj tej samoty, ktorá je všeobecne ľudská , ktorá je samotou ´druhu homo´. Druhu homo druh vypínavého trpaslíka, ktorý je v podstate sám preto, źe nevie spolupracovať ani tu na Zemi s tými pár druhmi života, ktoré má tu. Vezmi si, že človek tj homo sa nazýva ´sociálne zviera´/teda sociálne homo by som ho nazval/, ale teda sa pýtam ja aké je ono zviera sociálne keď vezmem reálne ako sa správa k ostatným druhom a zvieratám? Sú snáď koncentračné tábory pre chov hospodárskych zvierat a bitúnky známkou sociality, alebo asociality onoho homa?Nemal by sa tento ultra asociálny druh označovať skôr ako homo asociálne zviera?

a na navrhujem teda zmeniť aspoň pre korekciu tento názov.Ovšem samota sa má k samotnému človeku ako vec, alebo ako práve voči nemu vec, ktorá je mu daná zato čo mu je vzaté? Hovoríš o dani. Teda ja by som povedal, že je daň zato čo mu samota berie. O čo kôli samote prichádza. V zásade nie je nikto ´sám od seba´. To už sa dostávame na filozofickú šikmú plochu pretože nikto nie je sám od seba sám by sa dalo povedať? Od seba človek sám byť nedokáže, lebo dokáže byť len sám od niečoho? Preto nie je samota ako samota pre neho samého niečím ako bodom z akého môže vychádzať z akého sa môže k sebe vraciať. Nie je sám od toho tu, že je sám ?

Radšej medzi tým kto som a tým kto je sám urobíme nejaký ten rozdiel? Možno je človek sám preto, že chce-nechtiac byť sám. Jeho vlastný zmysel, ktorý sa k nemu z diaľky ozýva. Vlastný zmysel života, ktorý je samota ako nejaká energia. Jazyk samoty, ktorý je jazykom energie. Energia jeho ako centrum ´vedomia´ a ´myšlienok´, ktoré sa mu dostávajú pod kožu. Bdelé myšlienky a spiace myšlienky, ktoré ostávajú pri zmysloch, ktoré ostávajú pri vedomí. Čo ostáva pri vedomí ako myšlienka, ktorá opisuje pohybom svojím svoj pád.

Predstavujem si vysoké pohorie a najvyššia hora je horou samoty. Na nej vyzerá je všetko v poriadku. Ľadovec , ktorý má ´špičku´ ako z akého sa človek vracia ako z kusa ľadu. Personifikovaná samota. Je snáď osobnostná daň, ale kto povedal, že samotu treba personifikovať? Je samota persona non grata? Všetkého čo sa mi zdá sa mi nezdá málo. Samota sa mi nezdá. Ale zároveň v tom nezdá, že je okrem ´nezdá´ aj nezdá´ negatívne. Je možné, že sa nám samota iba zdá? Že v skutočnosti v tom ´zbytku kozmu´ nie sme sami?

Vedomie samoty, ktoré sa musí u človeka prehlbovať ´stáročiami´. Od začiatku je tento druh sám v tom zmysle, že nemá s kým komunikovať okrem ´medzi sebou´. Vytvára preto abstraktného boha a má túžbu sa na ten obraz meniť a podobať. Chcel by od začiatku byť spolu so svojím bohom, ale ten, alebo tá nemá pre neho ani pochopenie a ani ho nevysliší. Človeka kariéra je príliš originálna v tom, že človek sa príliš odlišuje, že príliš vystrkuje z ´radu prírody´, ktorý má iný zmysel než ´homo´.

Myslím, že homo je stratené, že odtiaľ jeho samota plynie. Čo je na pláne B? Taká je samota, že neexistuje žiadny spôsob komunikácie. Samota je formou, ktorá je nekomunikovateľná. Človek svoju samotu nedokáže komunikovať ako nejaký ´jav´, alebo ako jednoduchú nejakú ´pointu´. Čo teda je zmyslom jeho samoty? Má samota vôbec nejaký zmysel?Čím je človek osamelejší tým viac na nehpo svet dolieha. V samote je svet najťažším bremenom, lebo tam ho človek musí niesť.

Ako svoju mŕtvolu do hôr. Ako mŕtvolu ´ľudstva´. Taká sa pre neho chystá. To všetko je samota. Samota je priepasťou bytia. Bytie v samote znamená ´uvrhnutie´. Ako do nejakej cely je človek uvrhnutý do samoty, v ktorej hnije. Médiom môže byť správa, ale v médiu nie je správa. Či obsahuje jazyk svoj zmysel? Obsahuje život svoj zmysel?

Podĺa všetkého sa mi nezdá. Nezdá sa mi, žeby život obsahoval zmysel, žeby mal apriori nejaký zmysel, žeby apriori existoval nejaký ´poriadok´. Ale možno povedať,že existuje druh vyvlastnený z poriadku prírody. Že však je možné tento druh vyvlastniť aj z chaosu je otázka. Chaos, ktorý je živnou pôdou je tiež o samote. Človek sa zrodil dpo chaosu v podstate, ale jazyk je jeho akýmsi chabým a chybným vodítkom aj čoby nejaká výrazu logika tejto samoty. Jazyk je jazykom samoty. Je jazykom energie, ktorá s človekom narába. Používa ho k uskutočneniu sa. Elementárne a kárne spôsoby ako sa uzmýšľať na skutočnostiach. Na veciach, ktoré nemajú ´mimo sféru´ pomenovania onen poriadok zavedený v nich.

Možno povedať, že jazyk zaviedol poriadok do ľudského života, alebo že s jazykom sa ľudský život stal zrozumiteľným? Pokiaľ ide o ostatné druhy tak sa človek urobil zrozumiteľnejším pre ne skrze svoj jazyk? Poznávam skrze oči svojho jazyka, ktoré mám vysoko na všetkých veciach, ktoré vešiam na oči všetkých vecí, ktoré sú svojho druhu mojou samotou. Načo som poznal, že poznávam, že poznávam som poznal načo? Aby som sa do tej miery utiekal k pomenovaniam, ktoré pre mňa predstavujú rady skutočnosti, v ktorej som ´sám´ vždy ako odtrhnutý od iných, od vecí, alebo od konkrétnej reality zmyslovej?

Možno je samota mojím labyrintom vedomia, aleb o mojím zmyslom jazyka, ale ako strojca svojej vlastnej samoty jej musím vždy prinášať obete. Obete, ktoré si zaslúžia svoju vážnosť. Sú ich milióny. Sú to zvieratá. A sú to ľudia. Sú ich nekonečné milióny.

Potom tu je ešte tá varianta, že homo je sám a nato aby taký nebol pre neho ´pán´ stvorí ženu. To sa dá brať doslova, ale aj doslova -doslova.Žena ako ´nadproduktívne zviera´ určite jednak vezme jeho samotu od neho, lebo mu od tejto chvíle robí spoločnosť akú takú už je na dlhšiu diskusiu, ale tiež doslova-doslova, že v podobe potomkov urobí homo početnejšie. Kniha-kníh tak na zaháňanie nudy homa radí jedno; plodiť sa so ženou.

To je zrejme odkaz ´biblie´, ktorý si ´homo-ľudstvo´ vzalo k srdcu, lebo ako vidíme nič sa nešíri takým tempom ako táto skáza. Ako táto plodiaca a množiaca sa skáza. No človek nemyslí skoro na nič iné ako na plodenie sa zdá od svojich ´kariérnych začiatkov´, a preto mu budiš svetlo či ako to ide.

Jedným s liekou na samotu a vyrov nanie sa s ňou je snáď aj ´inkarnácia´. V predstave, že homo sa dokáže v rôznych obmenách ukazovať čo už je skutočne na hrane silnej paranoie. Ak by som si okrem biliónov ´homo´všade okolo ešte vedel predstaviť aj za každou neľudskou formou života len ďalšie ´prevtelené homo´ to už by moja hlava asi neuniesla.

No ako sa vraví silnejší vyhráva a berie všetko si k srdccu ako nejakú osobnú porážku. Takže osobnostná či je samota neviem, ale tak trochu ako keby si varioval onu tému aj pred tým, že či je samota osobná/osobnostná. No aký je v tom rozdiel? Jednotlivec je ako písě Július Evola je toľko ´ľudská bytosť´.

Bytosť je od bytie a ľudský je od človeka. Samota, alebo kariéra človeka je príliš ľudská, lebo nie je žiadna iná. Aký charakter táto ´osobitosť´ má? Je to vedomie milióna rokov za aké tento asociálny homo sa nedokázal spojiť ani s kozmom a ani so svojimi druhmi tu na zemi, čiže žiadne iné poznanie ako samota človek ani nemá. Nemôže vychádzaťzo žiadnej inej skúsenosti; napriek tomu ako veľmi by som sa ako krava chcel cítiť sa nedokážem vcítiť do úlohy a životnej úlohy kravy a musím teda vychádzať len zo skúsenosti homo. Pokiaľ teda nie som cvoky a nebudem veriť len tak zo srandy, že som pred narodením sa do homo-formy pobehoval po zelenej lúke ako krava. Aj keby som tomu, ale bol dosť ochotný uveriť mi to tú skúsenosť tá viera nedá.

´Originálna kariéra´ homa podľa môjho názoru spočíva v tom, že práve je on sám ten homo, ktorý nemá žiadnu inú formu komunikácie, ktorá by mu bola vlastná, ktorá by bola vlastná aj tvorom iného druhu ako je on sám. Homo proste nevie komunikovať so zvieratmi, s vesmírnymi bytosťami. Možno z toho hľadiska si myslí, že je homom sám, a možno z toho hľadiska si bedhisti myslia, že sám homom nie je, že napríklad aj krava, sliepka, lev alebo mravček je homom. Len to tak nevyzerá.

No nie je perspektíva ako perspektíva. Trebalo by sa opýtať mraca, sliepky, alebo kravy, že či sa vedia cítiť ako homo, že či sa vidia ako homo vo veľkom evolučnom účtovaní a zdaňovaní, ktoré nás ako druh homo možno neminie.

Duch homo je všetko prechádzajúci. O zmysle poslednej samoty človeka, ale nikto nevie, lebo ide o vec eschatologickú. Samota je ako samota vecou poslednou. Aspoň tak to povie Zarathuštra.

Do jeho poslednej samoty do jeho bolesti je mu treba zostupovať.

krs