filozofia z pod prstov klávesnice

8. apríla 2016 10:51, Prečítané 1 445x, kristchortura, dialóg

Kristián je mŕtvy nech žije Kristián

aký pán taký plán

rodený mŕtvy

rodený od života

stotožnenie hľadá

večná istota smrti
To se ptej někoho jiného, nejlépe přímo těch jiných druhů.

si kde nechcel ego?

postmortánlna vôľa

postnatálna nevôľa žiť

alebo som nechcel žiť už pred narodením?

narodenie mi moju vôľu k neživotu len potvrdilo
?

som v podstate od svojho narodenia úplne mŕtvy životom? Nietzsché koncipoval svoj život ako ´mŕtvy večnosťou´, ale čo pre neho znamenala večnosť? Večnú prítomnosť predsa; teda večnú prítomnosť, ktorou je človek mŕtvy

? Večná prítomnosť=smrť

?Smrť je večná prítomnosť z akej sa mi dostáva nádeje, že tento život pominie? Tento život, že pominie natrvalo, lebo večná trvácnosť neexistuje ako tak ani tak; večné trvanie do prítomnosti z akej sa vyjma toho, že život je újma nedeje vôbec nič.

Konštitučný prvok prítomnosti je ´zabudnutosť´ v reči; je to asi jedna z Gadamerových myšlienok, ktorá mi nedá spať; zabudnutosť v reči, že ´myslím teda som sa zabudol´ asi tak nejak by som to formoloval, ale zároveň ´REČ´ nemusí byť všeho všudy myšlením, ale je formou komunikácie, ktorá sa neodvíja od myslenia; reč tela; obelisk chce krvácať

, ale pomaly aby krvácal obelisk. Vôľa k životu pochádza z dôb kedy som ešte nežil; moje nostalgické afekty a letargické pletky; burácanie kozmu na okno; všade je telo; telo aké tvorí HRANICE. Hranice za aké neurobím ani krok sem, ale nie na svoj úrok. Smiechom cez slzy sa človek neprenesie, ale odnesie si to do smrti. Do smrti si to odnesie všetko čo vypustí zo seba zo svojich úst. Reč tela je rečou ega? Alfa ega môjho je omega ?

Všeho chuť je chuť smrti, ktorá prináša ´sebazaprenie´, lebo život je nevhodným rozpoložením. Hovorím s iným? Nie ona ti zavolá a toto sa opýta. Je v>špine ľudskej existencie nejaký zákon schválnosti? Alebo je každá špina zo zákona schválna?

Reč, ktorou hovoríš je neznáma, ale napríklad fata morgána je tiež reč, ktorá má enigmatickú hodnotu guruáže. Gurúž si dáš na pery. Byť by si bol za dokonalého by ti nestačilo? Čia reč je rečou života a smrti, ktorú ti nikto nie je dĺžny? Život berieš s rezervou.

Zo života si nič nerobíš iné ako smrť. Pretože stredobom je Archimedov bod. Asi sa mi zapchal kanál ´hovoru´. Bez rezervy a bez príčiny sa nesmeje ani ´blázon´.

Z akej príčiny sa teda smeje bez nej? Môžem podľa možností niekomu veriť? Podľa akých možností? Nevedomosť je totálna ľudská medz? Ale keď pre poznanie je medzou iba nevedomosť je nevedomosť tých čo určuje poznanie?Poznať ´samého seba´ je toľko čo ´byť si seba samého vedomí´, alebo ide o dve rozdielne veci?

Môžem myslieť a teda byť poznaný? A môžem byť poznaný a preto myslieť? Teda poznaný ako uvedomený? Som uvedomený tam v tom momente v ktorom myslím, alebo som uvedomelý tu od toho momentu od ktorého myslím? Z jedného momentu myslím do momentu iného v ktorom sa domýšlam, že som myslel? Moment za momentom myslím čo mi neostáva ako nič iné len myslieť?

Ale seba nemôžem klásť ako latku myslenia, lebo od toho, že som už myslím?

[vôľa] ma snáď vyviedla z omylu, že žijem? [vôľa] ma snáď do toho omylu ´voviedla´? Každé pokušenie k smrti je pokušením o prekonanie živote? Keď život prekonávame tak, že sa do smrti prekonávame po ´živote´? Alebo je život predmetom, ktorého opak je presný tj ako si povedal ´nevlastný´? Surogát teda nápodoba teda plagiát.

Určite je človek nie do tej miery smrteľný do akej si uvedomuje, že žije a naopak do tej miery do akej je nesmrteľný si neuvedomuje, že žije. Človek ako večný smrteľník /oximoron?/ je asi práve do tej miery asimilovaný životom do akej sa ho ten život netýka doslova do akej nežije.

Pretože poznať by potom muselo znamenať ´byť´? Ale Descartes nehovorí nič o tom, že by ´vedel´, že ´je´. Hovorí len o tom, že si to myslí a to môže byť každému jedno, že si to myslí, lebo myslieť si je jedna vec, hovoriť druhá a byť tretia.

Která se osaměle, ale směle vznáší nad indiferentní propastí.

Priepasť medzi životom a smrťou? Žeby už len tá bola indiferentná? Keď vezmem, že žena je ´príroda´ tj ´matka Zem´ je táto ´žena´ indiferentná, alebo je ´neindiferencia´ samou podstatou ´matky´, alebo ´ženy´? Voči čomu sa indiferencia zdá byť ´indiferentnou´? Indiferencia samotná by musela nebyť pokiaľ by ju niečo nevymedzovalo. Indiferencia je iba pozadím. Pozadím ´deja´. Deja ´vú´.

Všetok ´dej´ je ´vú´?

Kde je svet naozaj?

Nemožno povedať, žeby bol vôbec nebodaj?

Nebodaj ani nie je naozaj?

Nič nie je naozaj?

Si je treba uvedomiť, že čas sa musí začať, že čas má začiatok?

To jediné čo si človek uvedomuje, že keď pripustí, že svet má ´koniec´ je to, že ho ´má čas´. Čas má svoj koniec sveta.

Neexistuje aby nebol čas, v koncoch sveta. Inteligibilný svet je časom ´o sebe´. Je svetom z vnútra, ktorý je plný času.

Čas sa z neho nedá dostať. Svet ako ho domyslíš do ´konca´ je v každom z konca času. Tak má každý svoj svet zároveň ´zo seba´, ale zároveň je ním navonok. Ten svet sa, ale obracia proti nemu preto, že je v presnom opaku k nemu ´celým´ ako ´zviera´ človekom.

Možno treba domyslieť Nietzschého ´pointu´; ´celé zviera menom človek´. Kto je kto v tejto hre circulus vitiosus deus ex machina?

Je to celé zviera, ktoré tvoria dve polovičky jedného človeka menom ´muž a žena´, alebo je to celý kruh, ktorý je opísaný ´časom´, ktorého koniec tvorí začiatok konca samého sveta z mašiny kruhu večného a začarovaného?

Do akej miery sa človek stane strojcom svojho ´času´, ktorého koniec sveta sa mu púšťa ako očko na punčochách?

Teda červená niť očka na punčochách?

Živá zdochlina by človeku asi nešlo pod nos, ale živý ´RAD´ kategorického myslenia bude dávať keď už nič iné aspoň ´symbolický zmysel´. Herko-Pater.

oběžný výtah) je druh výtahu s nepřetržitým řetězem kabin, vertikální dopravní zařízení pracující na plynulém oběžném principu. Podle nových právních a technických předpisů oběžné výtahy již nejsou druhem výtahu

Dvihlo mi madle.

Ale pole mojej pôsobnosti sa zmenšilo

na jeden bod medzi životom a smrťou

na nič som neprišiel

na nikoho si si neprišiel

vonku sa zotmelo

vnútri

včerajšok

zákon schválnosti

plavá beštia je blondýnou

čierne sú jej čižmy

do tmy kráčajú

ako vysoké vojaka

fláka sa po cintorínoch

dvojitý meter

v stavoch duševna

jej istota je správna

DN&

nepokoj

stojka

spojka

sojka

láska na miliónty pohľad

zase nezabrala

na miliónty pohľad

sa nestala

skutočnosťou

telesnou

ako pre každého-každičkého-každulinkého

Religio znamená ´linka´

spájať

ja mám na linke lásku

linka lásky je horúca

doslova horím, keď hovorím

že láska je linka s druhým svetom

s pravdou

nikam sa nedostaneš

ani dnu a ani von

ale preto, že myslíš už na druhom svete

som

ten, ktorého nepoznáš

v oku z ktorého si vypadol naveky

priepasti nebytia

do priepasti bytia

v oku, ktorého si strojcom

z ktorého si vypadol

do priepasti nebytia

do priepasti

bytia

do zabudnutia

zo zabudnutia

Přeješ si přísnější autovazební korekci? Není ti dost dobrá obecná izolace ega od obce?

Obec má autobiografiu a meno jej je BIOS.

Asimilace je připodobnění, což je sociologický termín znamenající přizpůsobivost, asi ve smyslu sociální adaptace (při/podobnění.)

Zase tie BIOSTROJE?

už mi dochádzajú ako nervy tak náboje..

asimilácia so strojom…dokonalosť sa počíta ako chyba. dokonalosť sa počíta za chybu. v systéme, ktorého ´štrukturálnym poriadkom´ je ´neporiadok´ teda bordeľ. vlastne chaos je ´štrukturovaným neporiadkom´ z definíce ´ zmyslového ´pozania.

Akého druhu myslenia je ona fráza vôbec ´výsledkom´, že ´myslím teda som´? diskurzívneho, alebo rekurzívneho, alebo intuitívneho, alebo pojmového?

„naprieč niečím všetkými smermi, oblasťami“ vo význame pohybu, napr. rekurzívne vyhľadávanie informácií „-rekurzívny ako ten, ktorý ty myslíś, že je ten ´presný opak´? Snáď nie je presný opak toho, že myslím to, že som, alebo áno?

Karteziánsky rekurzívny dualizmus?

Bio info banka.

Banka je veľká matka, ktorá má oči všade, ktorá má všade ´veľkého brata´. Absolútny cyklus cirkulus vitiosus deus ex machina inkarnácia mena.

Slobodomyseľný murár.

Ona je subjektivní, mířící ze středu ven do odstředivky. Enantiodromie (ἐναντιοδρομία) je asimilativní integrací protikladů. Hérakleitovou tezí je, že věci se vzájemným působením neustále mění ve svůj protiklad, takový stav je obdobou snahy po znovunastolení ekvilibria.

dobré

Jiné z „podstaty”, tj. esence subjektu, poměřované duchem subjektu. V kosmu se žádná identita nevyskytuje!

Subiectum; látka ako hylé les.

krs