v zmysloch nejaví sa čas
bežať okolo idúcich do jamy
čo počúvajú
svoju pesničku ´odznova´
ani tá mátoha
jej ani noha
neprejde
nebadane nepadne
za obeť rozchodu
s ničivým stredobodom nepozornosti
čo unáša pokiaľ vládze
štatút občianstva ale všetko má svoje medze
vonkajšie a aj vnútorné
hory-doly-hodiny-smrti
všetko naučené pri zmysloch
jednako inako sa zosmiešňujúce
bezvládne myšlienky za tisíc vzdychov
chov čistejší ako najčiernejšia melanchólia
na Západe
aká sa chytá za chvost
svojho jazyka štýlu
adrenalínu
bez logu
nihilinu
ale on ti nepovie, že nemá viac než dosť
tvárí čo nebezpečne vedú so šatkami na boso
ulicami lesa staršieho ako ja
staršieho ako ty
v pragmatickej vede celej o abecede
jej morálka prírodopisu
nesie známky kvality značiek života aké vypaľuje
bez možnosti odvolania sa na dobrotu od kosti
oddelenej ako mäso
zo všetkých stoličiek poskladajú hrad na samote
v šere polhodinových výkrikov
čo nepustia z uzdy
nebudú rady ak im nezahne s fysis
ale nepovedia ani na ostro, že rám je na kolene
bojom z blízka
až padne s oponou
tma
Celá debata | RSS tejto debaty